Svetové mimovládne organizácie, rovnako ako ZA MATKU ZEM a Slovenská klimatická koalícia sú viac ako sklamané zlyhaním lídrov sveta, ktorého sme boli svedkom v Kodani. COP15 v Dánsku nielen nesplnila očakávania väčšiny obyvateľov planéty, ale hodil klímatické rokovania pred Kjótsku dohodu. Svetoví lídri mali jedinečnú možnosť a povinnosť ukázať svojim voličom, ale predovšetkým obyvateľom tohto sveta, že to s ochranou pred zmenou klímy myslia vážne. COP15 vyložila na stôl jasný dôkaz, aký veľký je rozdiel medzi Východom a Západom, medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami. Pozícia Slovenska nijako významne nevybočila z prijatých dohôd Európskej únie a aktivita našej delegácie v Kodani sa dá skôr prirovnať k mŕtvemu chrobákovi, ktorého našťastie nikto na COP ani nevidel.
Čo bolo dohodnuté v Kodani a čo zostalo nevyriešené?
"Zvýšenie globálnej teploty by malo byť nižšie ako dva stupne." Toto ustanovenie určite sklame 100 národov, ktoré požadovali maximálne +1,5°C vrátane, mnohých malých ostrovných štátov, ktoré sa obávajú, že aj táto úroveň bude znamenať zatopenie ich domovov.
"Mali by sme kooperovať na dosiahnutí globálneho a národných emisných vrcholov v čo najskoršom čase, s prihliadnutím na neskorší termín vrcholu v rozvojových krajinách..." Táto vágna fráza je sklamaním pre tých, ktorí od národov požadovali stanovenie jasného termínu, kedy už nebudú emisie stúpať. Bod zvýhodňuje rozvojové krajiny, ktoré chcú v prvom rade rozvíjať svoju ekonomiku uhlíkovou cestou.
"Strany sa uzniesli na individuálnom alebo spoločnom implementovaní kvantifikovaných emisných cieľov pre rok 2020, ako je uvedené v prílohe 1, a to ešte pred februárom 2010." Táto fráza potvrdzuje, že rozvinuté krajiny musia na dosiahnutí strednodobých cieľov začať pracovať okamžite. Pre USA ide o slabý cieľ 14 -- 17 % redukcií z úrovne roku 2005; EÚ musí ešte stále rozhodnúť, či bude cieľ 20 alebo 30 % redukcií oproti emisiám z roku 1990; Japonsko má cieľ 25 % a Rusko 15 -- 25 %, takisto k úrovniam emisií z roku 1990. Bod nehovorí nič o cieľoch na rok 2050, čo znamená, že tieto ciele vypadli z návrhu v priebehu jedného dňa.
"Podstatné sú financie na prevenciu odlesňovania, adaptácie, technologického rozvoja, transferu a kapacít." Toto je dôležitý bod, pretože viac ako 15 % emisií sa priraďuje rúbaniu lesov. Ochranárske organizácie sa obávajú, že táto veta nedáva žiadne záruky na ochranu lesov.
"Kolektívny záväzok rozvinutých krajín je poskytovať nové a dodatočné zdroje vo výške 30 miliárd dolárov pre roky 2010 -- 2012 . Vyspelé krajiny si stanovili cieľ mobilizovať spolu 100 miliárd dolárov do roku 2020 pre riešenie potrieb rozvojových krajín." Toto sú peniaze, ktoré boli olejom motora dohody v Kodani. Prvá časť hovorí o rýchlej finančnej injekcii od bohatých krajín na podporu úsilia v rozvojových krajinách. V dlhšom časovom horizonte bude poskytnutá oveľa vyššia suma do Kodanského zeleného fondu. Potrebných však bolo 195 miliárd dolárov. Dohoda ponecháva otvorenú otázku, odkiaľ budú peniaze pochádzať a ako sa budú používať.
Kľúčové prvky predchádzajúcich návrhov, ktoré sa počas včerajška z dohody vytratili:
Pokus nahradiť Kjóto -- "Opätovne potvrdzujúc naše pevné odhodlanie prijať jedno alebo viacero právnych nástrojov ..." Toto ustanovenie bolo najväčšou prekážkou pre vyjednávanie. Jeho odstránenie necháva otvorenú otázku, či bude pokračovať dvojkoľajový proces, ktorý hovorí aj o pokračovaní Kjóta, alebo či bude prijatá len jedna dohoda. Európa, Japonsko, Austrália a Kanada sa zúfalo snažia prejsť na jednu spoločnú novú dohodu, ale rozvojové štáty odmietli odrovnať Kjótsky protokol.
Lehota pre zmluvu -- "... Čo najskôr, najneskôr však do COP16 ..." Zdá sa, že z návrhu tento bod zmizol počas dňa a stanovoval december 2010 ako dátum pre podpísanie právne záväznej zmluvy. Finálny text vyhodil toto ustanovenie, ale malá poznámka v dokumente stále naznačuje, že to bude budúci rok.
Mgr. Pavol Široký, koordinátor Slovenskej klimatickej koalície o. z. ZA MATKU ZEM
Pavol Široký, koordinátor Slovenskej klimatickej koalície