Jednou z dlhodobých priorít podnikových finančníkov v rámci spolupráce s vládou je vplývať na daňovú a účtovnú legislatívu a obchodné právo z hľadiska jej jasnej aplikovateľnosti v praxi. Tento cieľ sa priamo zhoduje s Programovým vyhlásením vlády SR.
Oceňujeme skutočnosť, že v tomto dokumente sa nachádza podpora projektom, na ktoré podnikoví finančníci dlhodobo sústreďujú svoju pozornosť. Ide predovšetkým o problematiku registra účtovných závierok, keď by podnikateľský subjekt odovzdaním účtovnej závierky na jedno miesto splnil všetky svoje povinnosti predkladania a zverejňovania údajov. Ďalej je to oblasť zdaňovania prepojených podnikateľských jednotiek daňou z príjmov právnických osôb.
Podnikoví finančníci sa stotožňujú so všetkými námetmi programového vyhlásenia, ktoré smerujú k znižovaniu finančných nákladov a administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry. Veríme, že podnikoví finančníci budú jedným z článkov spolupráce pri odbúravaní administratívnych bariér a formovaní podnikateľského prostredia na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Na druhej strane nás znepokojujú niektoré medializované diskusie o zaťažení kapitálových príjmov odvodmi a tiež niektoré opatrenia v zdaňovaní príjmov právnických osôb. Daňová reforma, ktorú Slovensko v minulosti uskutočnilo, bola systémová, mala ekonomický základ a bola realizovaná s tým, že posilní konkurencieschopnosť podnikateľských subjektov. Napriek tomu, že v tomto období sú vo vláde hlavní protagonisti daňovej reformy (Mikloš, Sulík), niektoré návrhy vlády v súčasnosti tieto princípy úplne negujú, pričom absolútnou prioritou sa stalo naplnenie príjmov štátu, bez ohľadu na to, čo to spôsobí v podnikateľskom prostredí. Medzi takéto návrhy patrí i zdaňovanie paušálnych náhrad. V prípade paušálnych náhrad (vrátane paušálnych náhrad poslancov) spravidla ide o cestovné náhrady (stravné, cestovné, ubytovanie), čo je ekonomickým nezmyslom zaťažiť daňou z príjmu, a tobôž ešte odvodmi. Keď sa hovorí o zdanení paušálnych náhrad, ide zrejme o paušálne náhrady typu "vreckové", čo má charakter reprezentačných výdavkov, čo je nedaňový náklad a podlieha dani z príjmov právnických osôb, ale nie dani z príjmov fyzických osôb. Do tejto kategórie opatrení patrí i opatrenie v zákone o dani z príjmov, ktoré sa týka tzv. odstránenia diskriminačne pôsobiacich prvkov a ide o návrh na zjednotenie spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s inými formami obstarania.
Pokiaľ sa týka odvodov, zaťaženie napríklad príjmov z úrokov z vkladov, dlhopisov a pod., prípadne dividend a príjmov zo zisku spoločností nemá ekonomické opodstatnenie, keďže odvodom by mali podliehať v princípe len príjmy za prácu. Zvýšenie odvodov na 4-, resp. 5-násobok priemernej mesačnej mzdy zaťaží zvýšenými odvodmi vysokokvalifikovanú pracovnú silu, bez adekvátneho zlepšenia na strane plnenia pre túto kategóriu pracovníkov (dôchodok, zdravotné, nemocenské). Navrhovatelia tiež zabúdajú na skutočnosť, že táto kategória pracovníkov má oveľa širšiu možnosť cez trh práce získať znížené príjmy späť (zvýšením mzdy), čím sa v podnikoch zvýšia náklady a zúži sa priestor pre nízko kvalifikovaných pracovníkov. Taktiež sa zabúda na to, že v podnikoch so zahraničnou účasťou je možnosť v prípade výhodnosti pre túto kategóriu zamestnancov zabezpečiť vyplácanie príjmov v zahraničí, čo "otupí" opatrenia vlády. Z hľadiska podnikových finančníkov sa teda javí rozhodne pozitívnejšie daňové zaťaženie spotreby, a nie účelové "potrestanie" vyššej kvalifikovanej pracovnej sily. Určite nie sme proti zjednodušeniu daňovej a odvodovej politiky, odstráneniu výnimiek, ale nie sme za opatrenia obmedzujúce podnikanie.
Očakávame preto, že pri premietaní programového vyhlásenia do legislatívnej podoby sa budú realizovať postupy vyžadujúce odbornú diskusiu, aby prijaté normy priniesli želateľný efekt tak z hľadiska potrieb spoločnosti, ako aj podnikateľských subjektov.
Andrej Révay, prezident Slovenskej asociácie podnikových finančníkov