Slovenský rozpočet na tento rok počítal s veľmi odvážnym predpokladom, že recesiou spôsobenú dieru v príjmoch zacelíme zintenzívnením čerpania eurofondov. Plán medziročného strojnásobenia čerpania eurofondov spolu s medziročným zvýšením výdavkov o štvrtinu si už v závere vlaňajška vyžiadali varovanie o tom, že ak sa nezopakuje vlaňajšia recesia, nebude si Slovensko môcť dovoliť prestreliť plánovaný deficit na úrovni 5,5 percenta HDP.
Prognózy o eurom podporenom najsilnejšom hospodárskom zotavení spomedzi krajín regiónu sa v prvom polroku splnili viac než solídne zotavenie reálneho hospodárskeho rastu, ale aj priemyselnej aktivity. Bohužiaľ, splnili sa aj varovania o priodvážnom pláne na čerpanie eurofondov, z ktorých príjmy dosiahli za prvých sedem mesiacov menej než tretinu plánovaného objemu. Takto predvolebne odložená rozpočtová konsolidácia sa tak po voľbách stala vážnym problémom.
Okrem škrtania na výdavkovej strane museli na príjmovej strane po zvýšení nepriamych daní siahnuť v ostatných dvoch rokoch viaceré európske krajiny, aj krajiny v našom regióne.
Zmeny priamych daní nie sú najvhodnejšou cestou na konsolidáciu verejných financií nielen preto, že priamo súvisia so zhoršením podnikateľského a investorského prostredia. Preto práve naopak, či už v Japonsku, alebo v Maďarsku sa v časoch hospodárskeho útlmu zvažujú možnosti zníženia priamych daní na podporu oživenia rastu.
Praktickou výhodou zmeny nepriamych daní je tak predvídateľnosť a účinnosť ich finančného prínosu: samotná zmena nepriamych daní spotrebu ako takú neovplyvní až tak dramaticky ako iné faktory, napríklad vývoj zamestnanosti a príjmov domácností. Zmeny v daňovom zaťažení spotreby možno označiť ako nástroj spravodlivejšieho rozdelenia nominálneho objemu daní, ktoré odvádzajú do rozpočtu tí majetnejší, oproti tým menej zarábajúcim.
Už v druhom štvrťroku priebežné plnenie štátneho rozpočtu ukázalo, že rozpočtovej konsolidácii sa čo najskôr po voľbách Slovensko nevyhne. Zmeny nepriamych daní sa finančne v rozpočte prejavia nepomerne rýchlejšie než opatrenia na strane výdavkov, ktoré si často vyžadujú okrem absolvovania zdĺhavého legislatívneho procesu aj nemalé "transformačné náklady" (napríklad pri prepúšťaní).
V prostredí zvýšenej nezamestnanosti je spotrebiteľský dopyt stále váhavý. Okrem toho, minulý rok mal maloobchod 10,3-percentný reálny prepad tržieb v stálych cenách. Aj táto kombinácia prispela k tomu, že vlani sme sa tešili rekordne nízkej inflácii spotrebiteľských cien. Aj v tomto roku pritom kombinácia váhavého spotrebiteľského dopytu a konkurenčného boja o zákazníka prispievajú k medziročnému zlacňovaniu napríklad v prípade odevov a obuvi či nábytku a vybavenia domácností.
V prostredí stále krehkého spotrebiteľského dopytu a ostrého konkurenčného boja o zákazníka možno oprávnene pochybovať o tom, že by firmy mohli preniesť zvýšenie DPH o jediný percentuálny bod do konečných spotrebiteľských cien. V súčasnom prostredí by takéto správanie malopredajcov mohlo ohroziť ich trhové podiely - zákazníci by smerovali ku konkurencii, ktorá dokáže zvýšenie nepriamych daní absorbovať na úkor svojej marže či zvýšením produktivity alebo optimalizáciou režijných nákladov.
Zníženie deficitu verejných financií musí byť prvoradou prioritou hospodárskej politiky v nasledujúcich rokoch. Po skúsenosti Grécka o tom hádam netreba nikoho presviedčať. V opačnom prípade sa možno reálne obávať ohrozenia najlepšieho ratingu, ktorému sa Slovensko teší spomedzi krajín regiónu. Zhoršenie ratingu pritom znamená zdraženie ceny pôžičiek na krytie verejného dlhu, teda zvýšenie úrokových nákladov na refinancovanie splatných štátnych dlhopisov. Odkladanie šetrenia a rozpočtovej konsolidácie tak môže viesť k zvýšeniu úrokových nákladov, v horšom prípade k okliešteniu kontroly nad zostavovaním vlastného rozpočtu, ako sa to už v roku 2008 stalo Maďarsku a tento rok Grécku po tom, čo boli nútené siahnuť po záchranných prekleňujúcich úveroch zvonku.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.