Opäť je témou v médiách aj v parlamente obmedzenie poslaneckej imunity. Ako vždy, je to populárna téma a účastníci diskusie sa predbiehajú, kto dá radikálnejší návrh na jej obmedzenie. Aj vo verejnosti je populárne obmedzenie poslaneckej imunity. Načo by mali mať poslanci popri vysokých platoch ešte aj imunitu?
Poslanecká imunita sa historicky vyvinula ako záruka slobody najmä opozičných poslancov získavať informácie a podávať návrhy, ktoré zabezpečujú slobodu všetkých občanov. Slovensko má svoje pozitívne skúsenosti s poslaneckou imunitou napriek krátkemu času svojho samostatného trvania, aj keď si ich už mnohí nepamätajú.
V roku 1995 došlo k únosu syna vtedajšieho prezidenta do Rakúska. Veľmi skoro vzniklo podozrenie, že za únosom stojí Slovenská informačná služba (SIS), keďže proti prezidentovi viedol zúrivú kampaň vtedajší predseda vlády. Vtedajšia opozícia z iniciatívy KDH vytvorila občiansky výbor na vyšetrenie únosu. Na čele výboru stál poslanec Národnej rady SR, už nebohý Ladislav Pittner. Členmi výboru boli poslanci z viacerých vtedy opozičných strán. Ľudia, ktorí niečo vedeli o únose, boli vcelku ochotní podávať informácie členom výboru, pretože vedeli, že členovia výboru ako poslanci majú imunitu a informátorom nehrozí prezradenie za podávanie informácií. Ja som vtedy dostal informáciu, že na hraničnom priechode do Rakúska je v deň, kedy došlo k únosu, zapísaný v služobnej knihe pohraničnej polície funkcionár SIS zabezpečujúci hladký prevoz uneseného Michala Kováča mladšieho. Ako poslanec som šiel na hraničný priechod, žiadal som predloženie služobnej knihy a naozaj tam bol zapísaný funkcionár SIS. Opäť mi poslúžila poslanecká imunita pre hladké preverenie tejto informácie. Vyšetrovacie aktivity vtedajšej opozície v súhrne viedli k neskoršiemu objasneniu únosu. Tento príklad ilustruje, že poslanecká imunita je ochranou pre zlé časy. Dokáže niekto zaručiť, že zlé časy už neprídu? Bol by som zdržanlivý pri obmedzovaní poslaneckej imunity.
Autor je advokát a bývalý predseda vlády SR