Tlak na Mirka Topolánka, aby definitívne odišiel z predsedníckej stoličky občianskych demokratov, bol zrejme slabší, ako sa na prvý pohľad zdalo. Bol za ním síce jeden z najsilnejších mužov strany, šéf Senátu Přemysl Sobotka a spol., no zrejme nedokázali vymyslieť, kým by Topolánka mohli nahradiť. Dva mesiace pred voľbami s klesajúcimi preferenciami je však už veľmi ťažké povedať, čo je pre stranu lepšie - risknúť to s osvedčeným, aj keď kontroverzným šéfom, alebo staviť na novú tvár. Topolánek to zrejme vie, odstúpiť z vedenia nechce, pretože jedine tak vraj dokáže zabrániť rozmachu ľavice v Česku.
Nie je to prvýkrát, čo sa pod Topolánkom triasla predsednícka stolička. Čím viac týchto pokusov pribúda, tým sú otrasy intenzívnejšie. Ťažko povedať, či má Mirek Topolánek také pevné nervy, alebo je tak skalopevne presvedčený o svojej "nevine". Avšak neustúpiť vtedy, keď to žiadajú už aj tí najbližší, chce veľmi veľa guráže - najmä, keď do neho niekto "hučí" viac ako desať hodín.
V každom prípade toto naťahovanie času na oddialenie svojho politického konca nebude ani pre Topolánka trvať donekonečna. Je skoro jasné, že deadlinom pre neho budú májové voľby. Asi nikto nepredpokladá, že dobehnúť viac ako desaťpercentnú stratu na Paroubkových socialistov by sa ODS na čele s Topolánkom podarilo a prehraté voľby budú pre Topolánka znamenať definitívny koniec. Nepochybujem, že posledné udalosti ešte viac rozšírili rady jeho vnútrostraníckych nepriateľov a hľadať dôveru či podporu u svojich ľudí bude potom zrejme márne. Pohár trpezlivosti Topolánkových "perličiek" v strane je očividne asi tak milimetrík od toho, aby pretiekol, i keď všetci vzorne pred voľbami tvrdia, že vlastne žiaden vnútrostranícky spor u občianskych demokratov neexistuje. Isté zostáva, že najviac z toho opäť vyťaží Jiří Paroubek.