Dnešná Koaličná rada by mala dať odpoveď na otázku, do akej miery bude nová vláda schopná urobiť niečo so slovenským daňovým a odvodovým systémom. Na tomto príklade sa ukáže, či nás čakajú štyri roky kozmetických úprav typu "len aby sa nepovedalo", alebo koalícia nájde odvahu aj na zásadnejšie zmeny. Vyjasní sa aj pozícia ministra financií Ivana Mikloša a ministra práce Jozefa Mihála. Tí doteraz pôsobili ako dvojčlenná skupinka partizánov, ktorá nepochopila, že primárnou úlohou novej vlády je nevyľakať voliča opatreniami, ktoré by si mohol vyložiť ako uťahovanie si opaskov. A to najmä voliča z radu tých "bežných". Preto boli ich návrhy doteraz predovšetkým kritizované a ostatní členovia koalície dumali nad tým, ako ich osekať. Návrhy opačného významu takmer úplne chýbali.
Nateraz to vyzerá tak, že pokračovať sa bude v nastolenom tempe. Teda, že sa budú hľadať cesty, vďaka ktorým si nepriplatia na odvodoch ani tí, ktorí by si priplatiť mali. Takýchto ľudí je totiž veľa a nahnevať ich je politicky nepohodlné. A tak sa dá očakávať, že paušálne výdavky sa živnostníkom nezjednotia na tridsiatich percentách, a že do vrecka si hlbšie nesiahnu ani dohodári. Bude sa hľadať kompromis, ktorého výsledkom bude však to, že naďalej u nás bude fungovať viacero paralelných spôsobov vykonávania rovnakej práce s rôznym daňovým a odvodovým zaťažením. Ľudia tak budú prirodzene inklinovať k tým, ktoré ich vyjdú lacnejšie. Z ich pohľadu je to rozumné. Z pohľadu štátu dovoliť im to rozumné nie je. Iba zbabelé.