Pred šiestimi rokmi bola prijatá reforma dôchodkového systému. Zmenila od základu princíp a filozofiu dôchodkov. Skončila s rovnostárstvom, postavila dôchodky na poistný princíp. Začalo platiť: "Ako budeš pracovať a zarábať počas aktívneho života, tak sa na dôchodku budeš mať." Dôchodok prestal byť sociálnou dávkou, ktorú deduško štát rozdeľuje medzi dôchodcov. Valorizácia má odvtedy jasne o ekonomický vývoj opreté pravidlá. Má to svoju ľahko pochopiteľnú logiku a systém.
Časy sa však menia. Napriek tomu, že logika väzby medzi zaplatenými odvodmi a výškou dôchodku je pochopiteľná a zrozumiteľná, začína sa čoraz častejšie ozývať volanie po návrate rovnostárstva. Teória rovnakých žalúdkov má prekvapivo veľa prívržencov. Ako by sme nechceli prijať to, že dôchodok nie je už sociálna dávka, ale je to výsledok celoživotného snaženia. A preto musia byť, ak to má byť spravodlivé, rozdiely medzi dôchodkami tak, ako sú rozdiely medzi platmi.
Nie je správne, aby mal rovnaký dôchodok lekár, učiteľ či vysokokvalifikovaný odborník v porovnaní s nekvalifikovaným príležitostným robotníkom. To isté platí aj o valorizácii, zvyšovaní dôchodku. Lebo dať všetkým rovnako, bez ohľadu na ich osobné prispenie a snahu, to nie je spravodlivé, ale rovnostárske.
Ľudovít Kaník, poslanec SDKÚ