Po výmene stráží vo Washingtone pred šiestimi mesiacmi vznikla reálna šanca, že sa podarí obnoviť duch multilateralizmu. Prezident Obama je presvedčený o nutnosti vlády zákona aj v medzinárodnom živote a o nezastupiteľnej úlohe hlavného nástroja multilateralizmu - OSN. Už v predvolebnej kampani si vytýčil presadzovanie partnerskej spolupráce v medzinárodnej oblasti za hlavnú paradigmu svojho zahraničnopolitického pôsobenia. Všetky jeho doterajšie kroky to potvrdzujú v praxi. Nie vždy sa však stretáva s pochopením. Aj vedúci predstavitelia štátov NATO a EÚ síce so zadosťučinením privítali ponuku partnerstva zo strany USA, ale akoby pozabudli, že spojenectvo znamená aj adekvátne stotožnenie sa so záväzkami, bremenami a rizikami. Vodcovia iných kľúčových štátov zase akoby očakávali, že zmena postoja sa bude týkať len USA a nie aj ich. Preto aj tie povýšenecké až odmietavé tóny, ktoré zaznievajú nielen z Iránu, ale často i z Pekingu, Moskvy či Izraela. Také postoje však svedčia len o hlbokom nepochopení toho, že ponuka spolupráce a partnerstva neznamená kapituláciu a slabosť, ale silu a že je prejavom vôle vedúcej mocnosti sveta riešiť jeho hlavné problémy spoločne s ostatnými. Tak ako to napokon diktuje aj priepasť, ku ktorej nás výrazne posotili aj sociálne a politické dosahy hospodárskej a finančnej krízy a do ktorej môžeme ľahko spadnúť, ak sa nebudú spoločne riešiť otázky týkajúce sa Blízkeho východu, iránskeho jadrového programu, Afganistanu, klimatických zmien či rastúceho počtu krajín, ktoré nie sú schopné zabezpečiť pre svoje obyvateľstvo základné životné potreby a bezpečnosť. V tom spočíva aj morálny imperatív postoja administratívy Obamu. Ak teda je pre nich šesť mesiacov prezidenta Obamu poznamenaných určitým sklamaním, malo by ísť o sklamanie z postojov tých, ktorých volá k partnerstvu. Preto je dobrou správou, že aj GT OSN Pan Ki-mun, aj nový GT NATO A. F. Rasmussen sú prívržencami dialógu a zároveň ľuďmi s jasnou hodnotovou orientáciu. V tomto majú mnoho spoločné s Obamom. Presadzujú ho a budú presadzovať, nehľadiac na občasné nepochopenie a kritiku zo strany nielen svojich odporcov, ale i svojich priateľov. Jednoznačne to preukázali vo svojej doterajšej politickej praxi. Po nástupe nového GT NATO ostáva však ešte jedna zásadná výmena stráží - v EÚ, dúfajme, že podľa pravidiel Lisabonskej zmluvy. Musíme urobiť všetko pre to, aby novými predstaviteľmi v EÚ boli podobní ľudia partnerstva a dialógu, a súčasne ľudia pripravení konať a presadzovať aj nepohodlné názory. V opačnom prípade bude mať nová nádej multilateralizmu sťaženú úlohu, budú jej chýbať kľúčoví spojenci.
Ján Kubiš, bývalý minister zahraničných vecí SR
StoryEditor