Rast slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli opäť potvrdil našu príslušnosť ku klubu úspešnejších krajín eurozóny. I keď je medziročný vzostup o 2,7 percenta najnižším od konca recesie v roku 2009, stále je skôr príjemným prekvapením. Rast hrubého domáceho produktu zároveň priniesol viacero odkazov pre slovenskú vládu. Najvýraznejšie sa na vzostupe ekonomiky podpísala produkcia firiem orientovaných na export. Rast ťahali tradične najviac automobilky, ktoré umiestňujú takmer celú svoju produkciu na zahraničných trhoch. Ukazuje sa tak, že z pohľadu konkurencieschopnosti sú na tom naďalej dobre firmy, ktoré boli strategicky najlepšie pripravené na spomalenie krajín eurozóny novými modelmi áut, a spoločnosti schopné súperiť aj s konkurenciou z lacnejších krajín Európskej únie. Solídne nastavenie slovenského exportu zároveň poukazuje aj na fakt, že akékoľvek pokusy zvýhodňovať domáce podniky na úkor zahraničných investorov v súčasnosti nemajú žiadne opodstatnenie. Ba práve naopak, stále kľúčovejšie bude, či počet firiem schopných preorientovať svoj export na globálny trh, vrátane Ázie, bude rásť. Práve zahraničné firmy pôsobiace u nás sú totiž stále motorom solídneho rastu nášho hrubého domáceho produktu. Varovným znamením je pre vládu naopak pokles domácej spotreby, ako aj prepad v slovenskom stavebníctve, ktoré pri poklese štátnych zákaziek stále generuje prepad produkcie. Sanovať tieto negatívne trendy nedokáže, žiaľ, ani produkcia s vyššou pridanou hodnotou, ktorá je v štruktúre nášho priemyslu skôr lastovičkou, ako ďalším oporným pilierom našej ekonomiky. Práve tej otvorenej ekonomiky, o ktorej stále platí, že rásť môže výrazne so schopnosťou vyviezť svoje produkty a služby do cudziny.
Vladislav Doktor, vedúci redaktor Firiem a financií