Počas kampane pred prezidentskými voľbami v USA prieskumy verejnej mienky dôsledne ukazovali, že pre voliča je témou číslo jeden ekonomika, najmä nezamestnanosť. Republikánsky vyzývateľ Mitt Romney sa z tejto veci snažil ťažiť a vyhlasoval: "Prezidentove plány sa neosvedčili -- chýba mu plán ako rozhýbať ekonomiku."
Zmysel pre realitu
Avšak Barack Obama úrad obhájil. Výsledok možno odráža nepatrné zlepšenie ekonomiky v čase volieb. Obamovo víťazstvo však tiež môže byť svedectvom o základnom zmysle väčšiny amerických voličov pre ekonomickú realitu.
Ekonomická teória nedáva tvorcom politík jednoznačný recept. Odbornej mienke v makroekonómii vládne ako vždy chaos. Keďže politické recepty nemožno preveriť laboratórne, definitívny test makroekonomických opatrení nikdy mať nebudeme.
Ani Romney nemal žiadny zázračný liek. Chcel sa však zviezť s predsudkami voličov, pri ktorých želanie víťazí nad faktmi, a sľuboval, že zoštíhli štátnu správu a oseká krajné miery zdanenia. To by fungovalo, ak by platilo, že najlepším spôsobom ako zabezpečiť ekonomické oživenie je nechať jednotlivcom viac peňazí. Voliči však vábeniu nesplniteľných želaní nepodľahli.
Tvrdenie, že Obamovi chýba plán, je v istom zmysle pravdivé: žiadny z návrhov nebol dostatočne rozsiahly, aby urýchlil pomalú rekonvalescenciu ekonomiky z recesie rokov 2007 -- 2009, alebo ju hermeticky oddelil od šokov prichádzajúcich z Európy a od slabnúceho rastu vo svete.
Jedno však Obama, ako už preukázal, má: schopnosť prizvať si zdatných ekonomických poradcov. Možno vôbec od prezidenta žiadať niečo viac?
Kľúčoví poradcovia
Americké prezidentské kampane diskusiu o poradcoch a ideových vplyvoch všeobecne prehliadajú. Hoci sa prezidentovi poradcovia môžu meniť, človek by si myslel, že ich kandidáti predstavia, aj keby len preto, aby naznačili, odkiaľ pramení ich vlastné uvažovanie. Veď neponúkajú svoju vlastnú spôsobilosť v úlohe ekonómov, ale schopnosť posúdiť a spracovať expertné stanoviská. Ani tentoraz však nepadla konkrétna zmienka o tom či onom hlbokom mysliteľovi, ani o konkrétnom ekonomickom modeli.
Obama mal pôvodne ekonomický tím snov, v ktorom pôsobili okrem iného Lawrence Summers, Christina Romerová, Austan Goolsbee a Cass Sunstein. Tí sú teraz už však preč.
Nepopulárny a neznámy
Najvplyvnejším ekonomickým poradcom, ktorý dnes v Bielom dome zostáva, je Gene Sperling, šéf Národnej ekonomickej rady (NEC).
Jeho kniha The Pro-Growth Progressive z roku 2005 obsahuje mnoho úvah o tom, ako zlepšiť výkonnosť ekonomiky. Ani jedna nie je veľkolepá, ale dohromady by mohli výrazne pomôcť. Niektoré z týchto myšlienok sa premietli do zákona o pracovných miestach, ktorý mohol mať skutočný vplyv, keby ho kongres v roku 2011 schválil.
Tento zákon bol stelesnením časti toho, čo Sperling popisuje vo svojej knihe: dotácií na prijímanie nových zamestnancov, poistenia miezd, rekvalifikácie a ďalšej podpory vzdelávania a predškolskej výučby. Navyše by priniesol určitú rozpočtovo vyváženú stimuláciu -- takú, ktorá by posilnila mieru ekonomickej aktivity, bez toho, aby zväčšila objem vládneho dlhu.
Umenie možného
O podrobnosti konkrétnych plánov na tvorbu pracovných miest sa však verejnosť, napriek svojim obavám z nezamestnanosti, príliš nezaujíma. Sperling nie je pre verejnosť dobre viditeľný. Jeho kniha nebola žiadny bestseller: z obchodného hľadiska skôr prepadák.
Sperling sa zásadne líši od typického akademického ekonóma, ktorý sa zvyčajne sústreďuje na zdokonaľovanie ekonomickej teórie a štatistiky. Zameriava sa na legislatívu -- teda na praktické veci, ktoré možno dosiahnuť v snahe pozdvihnúť ekonomiku. Akademických ekonómov počúva, ale pozornosť sústreďuje inam.
V jednom mieste svojej knihy Sperling vtipkuje, že USA možno potrebujú tretiu politickú stranu, nazvanú "Pokorná strana". Jej členovia by uznávali, že zázračné východiská z amerických ekonomických problémov neexistujú a zameriavali by sa na "praktické možnosti", ktoré sú skutočne po ruke a môžu situáciu trochu zlepšiť.
V skutočnosti Američania novú politickú stranu nepotrebujú: Obamovým opätovným zvolením voliči prijali práve krédo pragmatického idealizmu.
Kto je Robert J. Shiller
Vyštudoval ekonómiu na Michiganskej univerzite a Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). V súčasnosti je profesorom na Yalovej univerzite. Spoločne s Georgeom Akerlofem napísal knihu Animal Spirits (Životný elán) s podtitulom Ako ľudská psychológia hýbe ekonomikou a prečo je dôležitá pre globálny kapitalizmus.