Všetko nasvedčuje tomu, že prvá fáza neoficiálnej predvolebnej kampane, datovaná od pádu Radičovej vlády až do konca kalendárneho roka, vyšla najlepšie Obyčajným ľuďom Igora Matoviča (OĽ). Prekročenie päťpercentnej hranice v prieskume renomovanej agentúry je signálom pre potenciálnych voličov OĽ, že ich hlas neprepadne a neskončí práve v strane, proti ktorej hlasujú. Prítomnosť ďalších dvoch strán a osobností spoločenského života na kandidátke sa stretlo u sympatizantov OĽ s pochopením a predbežne sa podarilo naplniť synergický efekt troch -- štyroch percent získaných Matovičovým úsilím a po jednom percente od OKS a KDS. Prínosom nezávislých osobností je skôr len vytváranie nekonfliktného krovia. Každá z nich pomôže zopár sto hlasmi vyniesť politikov troch strán na tejto kandidátke do parlamentných lavíc.
Po prvotnom opadnutí záujmu médií o stále nové akvizície na kandidátke OĽ, začína sa v novom roku prozaickejší, no o to ťažší politický boj. V samotnej povahe tohto neštandardného politického subjektu väzí niekoľko vážnych problémov. Prvým problémom sa javí predvolebný program OĽ, resp. jeho absencia. Nebude na škodu pripomenúť si samozrejmosti, že od predvolebného programu sa odvíja vypočítateľnosť politického subjektu pre politických partnerov a pre verejnosť, a tiež plní dôležitú úlohu na konci funkčného obdobia, kedy skladá strana výpočtom splnených priorít účty pred svojimi voličmi.
Z praktickejších problémov bude zaujímavé sledovať, ako budú OĽ komunikovať s verejnosťou, či budú prezentovať spoločné témy, na ktorých sa všetci kandidáti zhodnú alebo budú predstavovať iba jednotlivé osobnosti s ich vlastnými prioritami. Za pozornosť tiež bude stáť, ktoré osobnosti budú prezentovať OĽ vo verejnoprávnych médiách a v mene koho -- seba, svojej strany alebo celej kandidátky -- budú presviedčať a uisťovať slovenskú verejnosť.
OĽ budú musieť tiež zrozumiteľne vysvetliť, ako si predstavujú praktický výkon politickej moci v prípade úspechu vo voľbách. Parlamentná väčšina vďaka takému politickému subjektu generuje všetko, len nie politickú stabilitu. Síce programové vyhlásenie vlády by vďaka povolebnej eufórii najskôr prešlo, no prijímanie dôležitých zákonov a hlavne štátneho rozpočtu individuálnou dohodou s každým poslancom osobitne by predstavovalo handlovanie takých rozmerov, ktoré slovenský parlament ešte nezažil. Návrh jednotných mechanizmov fungovania poslancov OĽ v parlamente nebude na škodu strane samej, ani slovenskému politickému systému. OĽ sa musia vyrovnať ešte s jednou nášľapnou mínou, ktorá číha na novú stranu tesne pred voľbami a na OĽ dvojnásobne -- sú ňou sebadeštrukčné živelné vnútorné spory. Zachovanie si obrazu stabilizovaného subjektu pred očami slovenskej verejnosti bude nevyhnutnou podmienkou úspechu.
Najbližších dva a pol mesiaca ukáže, ako sa dokážu OĽ vyrovnať s viacerými spomínanými problémami. Pritom od úspechu tohto politického subjektu bude závisieť mnohé. Dôsledkom vstupu OĽ do parlamentu bude prinajmenšom zamedzenie vytvorenia jednofarebnej vlády Smeru. No pri mimoriadne priaznivých okolnostiach a výraznejšom úspechom môžu OĽ poprieť všetky doterajšie prognózy povolebného vývoja...
I keď šanca pre pravicu stále žije, predpokladaná nižšia volebná účasť a jej dôvod nabáda na triezvosť pri hodnotení možností pravice v parlamentných voľbách 2012. Približne štvorpercentný nárast volebnej účasti medzi parlamentnými voľbami 2006 a 2010, ktorý rozhodol o výsledku parlamentných volieb 2010, súvisel s mobilizáciou pravicového voliča vidiaceho jedinečnú šancu poraziť Smer personifikovaný Robertom Ficom. Súčasná situácia je diametrálne odlišná oproti tej z roku 2010. Sklamanie z okolností rozpadu vládnej koalície s najväčšou pravdepodobnosťou pripraví pravicu o výraznú časť na poslednú chvíľu mobilizovaných pravicových voličov z volieb v roku 2010. Práve ich absencia, ktorá sa prejaví v poklese volebnej účasti, môže zohrať kľúčovú úlohu pri návrate Roberta Fica k moci.