Na začiatku svojho druhého funkčného obdobia americký prezident Barack Obama potrebuje jednoduchý spôsob, ako vyjadriť víziu a politické prístupy v oblasti ekonomiky -- metaforu, okolo ktorej by sa mohla kryštalizovať podpora pre jeho politiky, čo by posilnilo efektívnosť jeho vlády.
V roku 2008 Obamova kampaň používala slogan "Zmena, v ktorú možno veriť". Lenže "zmena" nie je metaforou pre novú vládu. To isté platí pre "Nádej" i "Áno, dokážeme to!".
V roku 2012 využíval jednoslovné heslo "Vpred!". To nevypovedá nič o politikách ani o filozofii, z ktorej vychádza. Dopredu chce postupovať každý politik. Obamove heslá sú príklady "mŕtvych metafor": Nie sú súčasťou žiadnej zastrešujúcej koncepčnej schémy.
Franklin Roosevelt v 30. rokoch použil metaforu, ktorá je dodnes živá. Predstava "nového údelu" vznikla počas jeho prvej kampane pred prezidentskými voľbami v roku 1932, hoci vtedy bol ešte nekonkrétny v tom, čo ten výraz vlastne znamená. Roosevelt či pisatelia jeho prejavov si ju zrejme vypožičali z knihy Nový údel autora Stuarta Chasa.
Chase svoju predstavu novej dohody opísal ako "drastickú a progresívnu revíziu ekonomickej konštrukcie, ale bez odtrhnutia od minulosti". Hoci politické návrhy, ktoré kniha predložila, sa neskorším prezidentovým krokom len málo podobajú, jej názov mal prirodzený pôvab.
Odkazom na údel-dohodu dal Roosevelt najavo, že jeho plán nie je namierený proti podnikateľskej sfére: vyznelo to ako ponuka na spoluprácu, na účasť, na využitie príležitosti. A keďže dohody môžu byť dobré aj zlé, férové aj koristnícke, väčšiu metaforickú hĺbku pridalo slovo "nová", naznačujúce, že Rooseveltova dohoda je lepšia, spravodlivejšia a príťažlivejšia.
Metafory, ako sa ukazuje, nie sú len slová. Moderná neuroveda zisťuje, že patria k podstate tvorivosti, pretože ich používanie aktivuje rôzne oblasti mozgu spojené s ich viacnásobným významom. Dobrými metaforami sú tie, ktoré v našom mozgu navodia to správne intuitívne spojenie.
Formulovať dobrú metaforu pre Obamovo druhé funkčné obdobie je úlohou pre intuitívne kreatívne myslenie, ktorého súčasťou je prehodnotenie toho, čo vo svojom druhom období ponúkne.
Dobrá metafora by mohla byť stelesnením myšlienky "inkluzívnej ekonomiky". Slovo "inkluzívny" (všetkým prístupný, všetkých pozývajúci) má v USA silný ohlas: Američania nechcú samoúčelnú väčšiu vládu; chcú skôr, aby vláda začlenila väčšiu časť spoločnosti do trhovej ekonomiky. Prieskumy ukazujú, že Američania chcú predovšetkým pracovné miesta -- začiatok inklúzie.
Práve na takú myšlienku, súznejúcu s triumfom inkluzivity zrejme dozrel čas. Je však potrebný ďalší krok vo vývoji metafory, aby zahŕňala myšlienku ekonomickej inklúzie.
Najväčšie úspechy Obamovho prvého funkčného obdobia sa týkali ekonomickej inklúzie. Zákon o dostupnej starostlivosti zabezpečuje prístup k zdravotníckym službám pre väčší počet ľudí ako kedykoľvek predtým. Finančné reformy podľa návrhu Dodda a Franka vytvorili Úrad na finančnú ochranu spotrebiteľa, aby súkromne emitované finančné produkty lepšie slúžili verejnosti. Obama tiež podpísal zákon na podporu malých podnikov, ktorého cieľom je vytvoriť weby zamerané na crowdsourcing, ktoré drobným investorom umožnia účasť v novovznikajúcich podnikoch.
Vrchol ekonomickej inklúzie sme ešte nedosiahli. Existujú stovky ďalších možností, okrem iného skvalitnenie osvety investorov a finančného poradenstva, pružnejšie hypotéky, lepšie formy sekuritizácie, viac poistenia pre širšie spektrum životných rizík a lepšie riadenie kariérnych rizík. Pomohol by pokrok smerujúci ku komplexnejším trhom s verejnými termínovanými obchodmi a derivátmi, ako aj politiky, ktoré by povzbudili rozvíjajúcu sa časť sveta do účasti v americkej ekonomike.
Vhodná metafora by niektoré z týchto úvah zasadila do vízie americkej budúcnosti, ktorá by tak, ako Nový údel, pri premietaní do reality získavala na ucelenosti.
Robert J. Schiller, profesor ekonómie na Yalovej univerzite