Európa je dnes kritickým miestom. Určuje totiž nielen to, či euro prežije, ale aj to, či sa svetová ekonomika znova dostane alebo nedostane do chaosu. Súčasná stratégia vyrovnania sa s gréckym dlhovým problémom nefunguje. Finančný trh už svoj verdikt predstavil: špekulanti využívajú príležitosti, ktoré sa im ponúkli na uchopenie. Jedným si môžeme byť istí: reakcia Európy zatiaľ zvýraznila neistotu týkajúcu sa budúcnosti eura. „Nákaza“ sa teraz šíri z periférie smerom do centra – zo Španielska do Talianska.
Riziká číhajú ďalej
Problém nie je ani tak ekonomický ako politický. Európa môže zatiaľ poďakovať za to, že vo väčšine krajín periférie sú zodpovedné vlády, ktoré nerobia populistické stanoviská. To, čo George Papandreou urobil za posledných osemnásť mesiacov, je nepochybne pôsobivé. Ťažko by niekto mohol očakávať viac. Minimálne v jednej krajine – a možno v budúcnosti aj v iných – však čakajú krídla menej zodpovedných politikov, ktoré budú ťažiť zo všeobecne rozšírených a často oprávnených názorov, že Európa neurobila to, čo mala a nastavila politicky neprijateľné podmienky.
Zopár rád
Je ľahké povedať, čo by sa malo urobiť. Ak by Európa vydala európske dlhopisy, schválila nízke úrokové sadzby pre krajiny v núdzi, potom sú dlhy ovládateľné. Ak by aj existovali určité formy dotácií, Európa by si ich mohla dovoliť vzhľadom na to, čo by stratila, ak by nepomohla štátom čeliacim problémom. Revolvingový pôžičkový fond pre kvalifikované podniky by pomohol naštartovať motory rastu.
Európske problémy sú čiastočne výsledkom dobre zamýšľanej, avšak nedokonalo domyslenej menovej únie. Vzhľadom na trhové rozdiely sa dúfalo, že krajinám bude stačiť iba riadenie svojich dlhov a všetko bude potom správne fungovať. Španielsko a Írsko, ktoré mali pred krízou rozpočtové prebytky a nízke dlhy vzhľadom na hrubý domáci produkt, ukázali, ako falošná bola takáto logika.
Pokoj v Európe
Pritom ako Európa stojí na okraji priepasti, je správny čas na ukončenie riskantnej politiky a zbytočného politického handrkovania sa. Európska centrálna banka by si mala uvedomiť, že reštrukturalizácia – aj keď ju niektoré americké ratingové agentúry považujú za „kreditnú udalosť“ – bude znamenať, že grécke dlhopisy budú bezpečné ako nikdy predtým. Ak boli akceptované ako zábezpeka pred ňou, o to viac budú akceptovateľné po reštrukturalizácii. Jednoducho povedané, neakceptovanie gréckych dlhopisov bude znamenať koniec členstva krajiny v eurozóne so všetkými následkami.
Politika a ekonomika
Európska centrálna banka si bude musieť uvedomiť aj to, že pre obyvateľov mnohých štátov je záchrana bez spoločnej obeti súkromného sektora neprijateľná. Avšak tí, ktorí sa zastávajú zapojenia súkromného sektora, musia pochopiť, že práve ten sa bude zdráhať, aby akceptoval zníženie ceny starých pôžičiek a odmietne menej ako rizikovo nastavené úrokové sadzby na nové úvery.
Riešenie súčasnej krízy je jednoducho v európskych rukách. Nie je to záležitosť ekonomiky. Je to iba otázka politickej vôle.
Joseph Stiglitz
Autor je držiteľom Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2001. Pôsobí ako profesor na Columbia University.