Pol roka si vedenie ministerstva práce lámalo hlavu nad tým, ako využije desiatky miliónov eur z eurofondov na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí. Prijaté riešenie prekvapilo, stredoškolsky vzdelaný človek by ho totiž vymyslel asi za hodinu premýšľania. A ministerstvo práce tak bude platiť firmám, aby prijímali mladých nezamestnaných. Konkrétne im bude rok preplácať minimum, ktoré im podľa zákona musia dať: minimálnu mzdu a odvody k nej. A aby to nevyzeralo úplne ako uplácanie, tak požiada zamestnávateľov, aby ich ešte šesť mesiacov potom u seba podržali.
Podnikatelia sa vždy snažia vyberať si ekonomicky najvýhodnejšie riešenie. To je podstata podnikateľského správania. Nie je na tom nič zlé a vláda by to mala prijať ako fakt. Ministerstvá by mali vytvárať také prostredie a regulácie, ktoré pomáha k udržateľnému rastu životnej úrovne v krajine. Ministrovi práce Richterovi sa však úspešne darí opak. Problémom je totiž ohraničenie maximálnej výšky štátneho príspevku minimálnou mzdou. Najvýhodnejšie pre podnikateľov tak bude prijímať mladých ľudí na nízkokvalifikované pozície, napríklad upratovačiek či pomocných robotníkov. Počas roka a pol ich tak budú stáť v priemere spolu aj s odvodmi len jedno euro na hodinu.
Okrem prirodzenej motivácie podnikateľov k takýmto rozhodnutiam vytvára Richter priestor aj pre špekulantov. Podpora sa totiž nebude prideľovať automaticky podľa jasných kritérií, ale budú o nej rozhodovať komisie. Richter takto dáva možnosť špekulantom, ktorí chcú zarobiť na mladých. Na jeden rok budú vytvárať pracovné miesta za minimálnu mzdu, ktoré po roku a pol zrušia. Vzniknú tak stovky miest upratovačiek, SBS-károv, pomocných robotníkov a ďalších jednoduchých prác bez perspektívy kariérneho rastu. No a po skončení štátnej podpory bude pre zamestnávateľa väčšinou výhodné mladého človeka čo najskôr prepustiť. Špekulantom tak Richter poskytne za osem eur
na deň mladého otroka.
Ak by chcel Smer skutočne pomôcť nezamestnaným mladým ľuďom, tak by peniaze z eurofondov použil na odvodové prázdniny pre absolventov škôl v dĺžke závisiacej od nezamestnanosti v okrese. To by pomohlo znížiť dôsledky dvoch vážnych príčin nezamestnanosti mladých, ktorými sú nedostatok praxe na školách a vysoké odvody. Navrhnuté opatrenie by pomáhalo viac tam, kde to je potrebné, a pritom by neuprednostňovalo nízkozárobkové povolania. Nižšia deformácia trhu by tiež priniesla dlhšiu udržateľnosť týchto pracovných miest. Študenti by si našli ľahšie prácu nielen ako šoféri či upratovačky, ale aj na kvalifikovanejších pozíciách s možnosťou kariérneho rastu. Ak by sa tam aj neudržali natrvalo, získali by aspoň cennú prax a ľahšie uplatnenie na trhu práce.
Žiaľ, namiesto toho tu máme ďalší prípad, keď si lenivý Smer vyberá najjednoduchšie riešenie, a to bez ohľadu na ľudí. Keď je málo peňazí v rozpočte, tak sa zvýšia dane. Keď je vysoká nezamestnanosť mladých, tak sa uplatia firmy, aby ich prijali.
Miloš Moravčík, podpredseda KDH pre verejné financie