Milan Kňažko konečne jasne potvrdil, že bude kandidovať na post prezidenta SR. V tejto chvíli nie je podstatné, či vyhrá alebo sa dostane aspoň do druhého kola. V tejto chvíli je podstatné, že to vôbec urobil (ešte lepšie, že na webe Hospodárskych novín) a robí tak zároveň z prezidentských volieb na Slovensku súťaž osobností a nie straníckych centrál a menších ziel.
V Kňažkovi je všetko dobré a zlé, čím si totiž Slovensko od novembra 1989 prešlo. Zostal symbolom nežnej revolúcie, stál pri zrode mečiarizmu a ako jeden z prvých lídrov HZDS sa od neho dištancoval, patril k protagonistom politickej zmeny vo voľbách v roku 1998 a a zároveň dokázal včas z politiky odísť.
S jeho názormi nebolo možné vždy súhlasiť, ale deklaroval ich verejne a jasne. Nad jeho politickým vývojom môžeme krútiť hlavou, ale rovnakým si prešla drvivá väčšina ľudí na Slovensku. Môžeme mu prišiť čokoľvek, ale to, že je to neprehliadnuteľná, kontroverzná, ale vždy osobnosť, mu nikto nevezme.
Jeho kandidatúra je dobrou správou, pretože v prezidenstkom paláci sa už vystriedali mečiarovci aj komunisti, ale nikdy nie niekto, kto v sebe ten lepší príbeh krajiny od začiatku zosobňoval.
Je mi preto úplne jedno, do akej pointy tento príbeh Milana Kňažka vyústi, ale už v tejto chvíli viem, že prezidentské voľby ma začali baviť skôr, ako som dúfal: a to dokonca ešte pred definítívnym rozhodnutím Roberta Fica.
StoryEditor
S Kňažkom ma začal baviť svet. Prezidentských volieb
Komentár šéfredaktora HN Petra Vavra.