V hluku okolo Váhostavu si to azda málokto všimol, ale SaS včera absolvovala Kongres, na ktorom sa (okrem iného) opäť raz vážne zaoberali spoluprácou s Obyčajnými ľuďmi Igora Matoviča a Novou Daniela Lipšica. Azda nič lepšie nevystihuje tristnú situáciu pravicového planktónu ako úvahy práve o tomto type spolupráce. A platí to pre všetkých zúčastnených.
Stačí stručná rekapitulácia. Matoviča do parlamentu doviedol v roku 2010 Sulík, lebo nechcel, aby zakladal vlastnú stranu. Na prekážku nebol ani trnavský ezotericko-kratuľkovský politický „program“.
Nemohlo to dopadnúť inak, ako hádkami a napokon rozkolom. S predčasnými voľbami Matovič vyrukoval s nesmierne stupídnou tézou nestraníckej politiky a na kandidátku si prizval politických zatúlancov u OKS a KDS, ktorých grandiózne zlikvidoval, keď ich poslal na detektor lži.
Treba poznamenať, že hoc sa (znova) zachoval ako bezškrupulózny manipulátor, aspoň v tejto chvíli vykonal záslužný čin. Jeho výsledkom bolo, že do parlamentu prišli politické esá rangu Mezenskej, Kuffu alebo Ritomskej. Keďže Trnavčan dlho neobsedí, minulý rok si povedal, že pirátskou nahrávkou zničí aj Procházku.
Lipšic zasa s inštinktom sebe vlastným vykročil na politický cintorín medzi davy „lídrov“, ktorí si preferenčné hlasy na straníckej kandidátke mylne vysvetlili ako hlasy, čo získajú samostatne. Od založenia Novy prešiel od nabubranej kampane o Slovensku, čo potrebuje lídra, k taktike pokus-omyl, kam patrí aj skvostný prípad integrácie liberálov a konzervatívcov. Úroveň zúfalstva dokumentuje, že pri spolupráci so Sulíkom chce, aby fungovalo niečo, čo už raz preukázateľne zlyhalo.
Sulíkova SaS je síce spomedzi uvedených najpríčetnejšie politické zoskupenie, no jej bilancia je tiež zúfalá. Za šesť rokov existencie strana stihla položiť vládu, rozštiepiť sa, jej líder utiekol do Bruselu, jeho kľúčové politické posolstvo sa obmedzuje na vykrikovanie o gréckych klamároch a zlodejoch a kognitívne danosti zrejme najlepšie ilustruje neschopnosť pochopiť, že ak dostanem dve otázky a musím odpovedať (spojené hlasovanie), vyberiem si tú dôležitejšiu. Aha, aby sme mu nekrivdili – ešte európskym daňovníkom na 48 hodín zachránil 300 miliárd eur.
Výsledkom je, že vidíme trojicu mačov s nafúknutým egom, zakrnelým politickým uvažovaním a naivno-romantickým vnímaním, ktorí sú časovanou bombou pre akúkoľvek koalíciu – a ak sa všetci traja zídu v jednej, explózia je nevyhnutná.
Lenže vzhľadom na ich zúfalstvo (Lipšic, Sulík), prípadne žiadzu opäť niekomu bodnúť nôž do chrbta (Matovič), sa dá reálne čakať, že nejakú formu koalície naozaj upečú. Už stačia len pukance.