O takzvanom kvantitatívnom uvoľnení prehovoril v žofínskom prejave aj prezident Miloš Zeman, ktorému sa nepáči. K tomu nejaké zaujímavosti zo sveta. Anatole Kaletsky pre Reuters konštatuje, že s medzikvartálnym rastom 3,5 percenta HDP sa Japonsko stáva najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v skupine G7. Za posledných šesť mesiacov vzrástol index Nikkei o 80 percent. Aj napriek dvom tzv. strateným desaťročiam zostáva Japonsko treťou najväčšou ekonomikou na svete, ktorá je veľká ako Francúzsko, Japonsko a Španielsko dohromady. Hocikto sa pýta, či Japonsko skutočne uskutočnilo radikálne kroky potrebné na nápravu svojej ekonomiky. Takúto otázku je však podľa autora potrebné rozdeliť na dve.
Prvá stojí tak, či sa Japonsko skutočne odhodlalo na akciu, ktorá je neporovnateľne radikálnejšie než čokoľvek, čo sa stalo v posledných dvadsiatich rokoch. Druhá otázka je, či táto akcia presadzovaná s odhodlaním naozaj japonskú ekonomiku opraví. Odpoveď na prvú otázku, ktorá sa týka hlavne menovej politiky, je jasné „áno“.
Odpoveď na druhú otázku je „možno“. Japonsko má obrovské štrukturálne problémy: zmenšujúcu sa populáciu, zlé investície, obrovský dlh, protekcionistickú loby, nepružný pracovný trh, manažment s obvykle slabou predstavivosťou.
Efekt bohatstva vzniknutý oživením kapitálového trhu, lepšou náladou spotrebiteľov a poklesom jenu môže spolu s príchodom optimizmu niektoré štrukturálne problémy sám pomôcť vyriešiť.
Zároveň sa však panel japonských ekonomických poradcov uzniesol, že nie je absolútne žiadna záruka, že domáci investori budú naďalej financovať obrovský japonský štátny dlh, a že vyhliadky na dlhodobý rast môžu byť poškodené.
Jan Macháček
komentátor Respektu
Zdroj: ihned.cz