Komentár vyšiel 2. decembra 2014
Robert Fico dnes prišiel na HNClub s mimoriadne silným odkazom: je tu až 70 percentné riziko, že ukrajinský konflikt sa zvrhne a prerastie do veľkej vojny. Vraj to má z nemeckých zdrojov. Je to zatiaľ najvážnejšie vyhlásenie, aké sme počuli z úst lídrov európskych krajín. Pomerne silné boli aj ďalšie dva Ficove komentáre k tomuto riziku: EÚ hrá v tomto americko-ruskom konflikte treťotriednu úlohu. A nemecká kancelárka Merkolová záhadným spôsobom otočila - prestala ponúkať mierový plán a vystupuje radikálne protirusky. Ako asistent Spojených štátov.
Ficovi treba tentokrát uznať, že to pomenoval presne.
Iste, na túto tému a dramatizáciu mohol mať aj čisto politický motív - bezpečnostné hrozby vždy posilňujú veľké vládne strany a utlmujú opozíciu. Napriek tomu však treba brať jeho slová celkom vážne. V Nemecku naozaj rastú obavy, že ukrajinská kríza sa zvrhne do veľkého vojenského konfliktu, ktorý bude vyčerpávať celú Európu. Možno to riziko nie je 70 percenté - nikde nevidíme plnú bojovú pohotovosť veľmocí ani mobilizáciu vojenských záloh... V každom prípade ale platí, že riziko vojny v Európe sa nezmenšuje, ale rastie.
Dôvod: sily, ktoré tlačili na mierový plán a kompromisy, vypadli z hry. EÚ sa ukázala ako totálne nepoužiteľná pre potláčanie bezpečnostných kríz. Hrá tretie husle. A Nemecko ako kľúčová európska krajina vyzerá zlomené.
V záujme EÚ a Nemecka nie je hrubé rozdelenie kontinentu na západnú a ruskú časť, ktoré by dusila obchodná a bezpečnostná konfrontácia. A nie je to ani v záujme Ruska. Nemci preto ešte jna jar prišli s celkom rozumným mierovým plánom. Američania mali akcpetovať, že Ukrajina ostane vojensky neutrálna a nebude zaťahovaná do NATO. Rusi mali akceptovať, že Ukrajina začne prístupový proces k EÚ. Početná ruská menšina na východnej Ukrajine mala dostať samosprávne kompetencie. A samotní Ukrajinci mali prijať kompromis: EÚ áno (chceme vás tam), NATO nie (nechceme vás tam). Krym - pôvodne ruský, potom ukrajinský, teraz znova ruský - sa mal izolovať bokom ako otvorený problém, ktorý sa aktuálne nedá vyriešiť (ani sankciami, ani vojensky).
Mierový plán Nemcov nakoniec potopili Američania a ich ukrajinský poskok Jaceňuk. Ten odmietol ponuku na rokovania a pokračoval v provokáciách Rusov. Na Doneck, ovládaný separatistami, poslal stíhačky (po porade so šéfom CIA Brennanom, ktorý kvôli tomu osobne navštívil Kyjev). A do parlamentu vrhol zákon, ktorým sa mal zrušiť tradičný neutrálny štatút Ukrajiny. Potom prišla ruská odpoveď - na Krym sa rozhodli umiestniť taktické jadrové zbrane. A doneckým separatistom poslali posily.
Namiesto nemeckého mierového plánu teda prišla eskalácia konfliktu, sankcie, izolácia Ruska od EÚ, izolácia EÚ od Ruska... Presne tak, ako si to vynútili Spojené štáty. Ich plán narazil len na pár menších problémov. Ukrajinskej armáde sa nepodarilo dobyť Doneck a Luhansk. A z východnej Ukrajiny ušiel takmer milión ľudí - do ,,zlého Ruska". Nie na ,,dobrý Západ". Ukrajina ostala rozdelená. Na 90 percent ju ovláda proamerická vláda kovboja Jaceňuka (a Američania). Na 10 percent ju ovládajú proruskí separatisti (a Rusi). EÚ a Nemecko necítiť. A Merkelová začína pôsobiť zlomeným a nesvojprávnym dojmom (čo postrehli viacerí európski analytici).
Takže... Politické a diplomatické riešenia veľkú šancu nedostali. Nemecko a EÚ sú vyradené z hry. A v pozadí konfliktu počuť iba ruské, ukrajinské a americké zbrane. A hlboko za nimi vidieť ruské zbrojenie, čínske zbrojenie - a americké vojenské cvičenia v Pobaltí a v Juhočínskom mori...
Jednoducho, žijeme v časoch, keď už mier v Európe nie je nijaká istota. A slabá senilná EÚ je tá posledná, ktorá na tom dokáže niečo zmeniť.
Dag Daniš: Komentár je pokračovanie spravodajstva inými prostriedkami