Pekne to Kiska napísal na Facebook. Krásne. A dobre. Ani Martin Bútora by to nenapísal lepšie (Čítajte: Kiska sa postavil proti Ficovi: "Slovensko musí stáť na strane utláčaných.").
V jeho názore na prospešnosť sankcií a riziká ruskej politiky je ale niekoľko chýb. Už v samotných východiskách, nie v argumentoch, ktoré za ne zavesil. Konkrétne je tých chýb a omylov sedem.
1. Nikto vraj nemôže porušovať medzinárodné právo
Kiska začal zostra: ,,V prípade, že krajina, nech je akokoľvek veľká a silná, hrubo poruší medzinárodné právo alebo poruší ľudské práva, demokratická časť sveta musí prijať účinné opatrenia". Naozaj? Nie, nemusí. Táto veta nesedí. V medzinárodnej politike figuruje jedna krajina, ktorá môže kedykoľvek porušiť medzinárodné právo - a zvyšok demokratického sveta sa vždy mlčky prizerá. Tá krajina sa volá Spojené štáty americké. Zbombardovali Srbsko - v rozpore s medzinárodným právom. Odkrojili zo Srbska Kosovo - v rozpore s medzinárodným právom. A potom Spojené štáty presadili, aby ,,zvyšok demokratického sveta" túto ilegálnu organizáciu, zvanú Kosovo, uznal. Presvedčili aj Kisku...
Iný príklad: keď si Spojené štáty povedia, že podporia protiústavný štátny prevrat a uznajú bábkovú vládu, ktorú nikto nevolil - nikoho sa nepýtajú a urobia to. Ako na Ukrajine vo februári 2014. Odvtedy tam v rozpore s ústavou - a bez toho, aby ho niekto zvolil - vládne Jaceňuk. A rozhoduje o vojne a mieri na Ukrajine a v Európe. S uchom na telefóne.
2. Treba vraj zastaviť tých, čo expandujú
Áno, správne. Lenže: kto tu vlastne expanduje a kto je ten ohrozený? Ak sa na vec pozrieme povrchne, uvidíme slabú Ukrajinu a agresívne Rusko. A ak si dáme námahu a skúsime sa na to pozrieť z nadhľadu, zistíme, že je to inak. Áno, Ukrajina je bojisko. Bojisko, na ktorom proti sebe bojujú Spojené štáty a Rusko. Rusko v tomto boji nie je ten silnejší ani ten, kto expanduje. Naopak. V prebiehajúcich bojoch má prevahu ukrajinská armáda, podporovaná a financovaná Spojenými štátnymi. Ukrajinskí Rusi a separatisti, podporovaní Ruskom, sú vytláčaní a obkľúčení. Podobne to vyzerá aj z vyššieho, geopolitického pohľadu. Američania v ukrajinskej kríze jednozačne dominujú a presadzujú si jasnú hegemóniu. Na Ukrajine, ktorú ovládli. Aj v Európe, ktorú ovládli - tým, že ju zavliekli do geopolitickej vojny, ktorá nebola v európskom záujme.
Ak tu niekto expanduje, je to NATO a Spojené štáty, ktoré to nevzdali s bojom o Gruzínsko a Ukrajinu. Ruské motívy v tejto vojne sú bezpečnostné. Americké motívy sú čisto strategické a ofenzívne. Preto Rusi znervózneli a siahli po zbrani. A rozhodne to nie sú Rusi, ktorí sú v tejto geopolitickej vojne tí silnejší a expanzívnejší. Ak by to bola pravda, Jaceňukova armáda by nebola v konečnej fáze ofenzívy.
3. Sankcie sú vraj nevyhnutné a sú aj v európskom záujme
Táto Kiskova veta neplatí. Tvrdá línia, eskalácia konfliktu, démonizácia Ruska a následná obchodná a politkická izolácia Rsuka - to všetko je v záujme Spojených štátov. Iste, dobre to robia. Vyznajú sa v tom. Roky im to takto funguje pri krajinách, ktoré považujú za problémové. A vyhovuje im aj vrážanie klinu medzi Európu a Rusko. Ale ak je niekto v tejto hre ten popletený dezorientovaný slaboch, ktorý sa nevie zastať vlastných záujmov a presadiť si vlastnú politiku, tak je to Európa. Politika sankcií sa nepripravovala v EÚ. Pripravovala sa v americkej vláde. A únia sa do tejto tvrdej línie - a obchodnej vojny - nechala dotlačiť. Dnes to viacerí európski lídri ľutujú a prosia Rusov, aby nedávali Američanom ďalšie zámienky na eskaláciu sankcií. A prosia aj Američanov, aby pristúpili na staré ruské návrhy - že z Ukrajiny sa stiahnu aj Američania, aj Rusi... Povedzme si to narovinu: sankcie neplnia svoj deklarovaný účel. Krym je ďalej ruský, na Ukrajine je ďalej kríza, Rusi neskotli a nestiahli sa. Naopak, pritvrdili. A bočné dôsledky sankcií? Dolár posilňuje, euro je podmínované. A európska ekonimika smeruje do recesie. Spolu s ruskou.
Cui bono? Komu to všetko prospelo? Európe nijako a v ničom.
4. Ani Nemecko vraj nevidelo inú cestu
Kiska tvrdí, že aj Nemecko uznalo, že neexistuje iná možnosť ako politika izolácie Ruska. Nie je to pravda. Nemecká doplomacia pripravila už dávno mierový plán pre urovnanie ukrajinskej krízy. A - spoločne s Rusmi - naliehala na rokovania a dohody. Američania by sa stiahli, Rusi by sa stiahli a Ukrajine by sa garantovala uzémná integrita s tým, že by ostala vojensky neutrálna, mimo NATO. Neprešlo to cez Spojené štáty a ukrajinskú vládu, ktorá namiesto prímeria začala bombardovať Doneck, odkiaľ utiekli státisíce ľudí - do Ruska.
Európski lídri už pochopili, že na Ukrajine nerobia bordel len Rusi, ale aj Američania. Preto po odchode Obamu na dovolenku navrhli rokovania v Berlíne na vysokej úrovni - stretnúť sa majú ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzka. Bez Spojených štátov. Šanca na dohodu by bola vysoká - ak by ju potom netorpédovali Spojené štáty a autokrat Jaceňuk (vládne napriek tomu, že už nemá ani parlamentnú väčšinu).