Pred šiestimi týždňami som hodnotil prvú iteráciu štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016. Môj záver bol, že mu chýbajú akékoľvek ambície. Čo priniesla verzia 2.0?
Jednou z nových čŕt je vykázanie snahy o konsolidáciu deficitu. Jeho zlepšenie o 0,1 percenta HDP je minimálne a vyzerá skôr ako pokus zalepiť oči Bruselu (rozpočet sa v rámci schémy two-pack predkladá Európskej komisii). Tohtoročná konsolidácia sa však podarí len vďaka jednorazovým opatreniam, a najmä prejedaniu budúcnosti. Budúci rok, žiaľ, nebude odlišný.
Čo sa týka príjmovej strany, ministerstvo financií navrhlo znížiť daň z príjmu právnických osôb (DPPO) z 23 na 22 percent, čo znamená, že čistý zisk firiem sa zvýši asi o 85 miliónov eur. Bude sa to týkať najmä veľkých a úspešných firiem. Zavádzajú sa licencie, ktoré budú musieť platiť všetky subjekty, pokiaľ ich daňová povinnosť neprevýši cenu licencie (asi tisíc eur). Toto opatrenie by malo priniesť zdroje na pokrytie zníženie dane, ako aj pokryť nepriaznivý vývoj DPPO v tomto roku. Celkový dosah oboch zmien na rozpočet je plus 85 miliónov. Hlavnou motiváciou zavedenia licencií je fakt, že viac než 90 percent výnosov DPPO pochádza z preddavkov tejto dane a tie platí malá časť firiem. Otázkou je, či a ako budú nefunkčné či stratové firmy platiť licencie a či nedôjde k ich hromadnému rušeniu.
Zníženie firemnej dane je len signál, ale nie ekonomické opatrenie, pretože jeho vplyv na hospodárstvo bude minimálny. Týka sa totiž úspešných firiem, ktoré nemajú problém financovať rast a inovácie z cudzích zdrojov. Podstatne významnejší pozitívny dosah by malo zrušenie osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach a vybraných finančných inštitúcií, ktoré sú úplne nesystémové a deformujú podnikateľské prostredie.
Ak uvážim, že napr. od februára 2014 začne fungovať SEPA, ktorá zotrie národné hranice v platobnom styku, naše banky budú mať vinou tohto odvodu veľkú konkurenčnú nevýhodu.
Ak sa pozrieme na stranu výdavkov, obraz nie je lepší. Reforma ESO síce prinesie isté úspory, ale nevidieť snahu o efektívnu, spoľahlivú a otvorenú verejnú správu. Neplánuje sa znížiť počet pracovníkov vo verejnej správe a ani sa neplánuje oceniť najkvalitnejších. Naopak, navrhované zvýšenie platov dáva jasný signál tým lepším, že na kvalite ich práce nezáleží, pretože každý dostane pridané rovnako. Vznik okresných úradov a postupný zánik špecializovanej štátnej správy v regiónoch sa podobá najviac na posilnenie pozície ministerstva vnútra.
Pomerne ma prekvapilo, že NDS si v nasledujúcich troch rokoch bude musieť zobrať úver po 100 miliónov eur ročne. Inak by zo zdrojov z mýta a nálepiek zvládala len opravy a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest, no prakticky by nemohla spolufinancovať ďalšiu výstavbu.
Nulové ambície rozpočtu o presadenie potrebných zmien v spoločnosti sa prejavili aj v oblasti rodinnej politiky a zdravotníctva. Kým v rodinnej politike sa rodičovské príspevky a prídavky na dieťa poskytujú celoplošne, bez toho, aby sa testoval príjem rodičov, čo by mohlo ušetriť možno až 300 miliónov eur, platba za poistencov štátu zdravotným poisťovniam sa na budúci rok zníži o 10 percent. Bude to znamenať, že podiel verejných zdrojov (včítane zdrojov EÚ) v zdravotníctve klesne z 5,53 na 5,22 percenta.
To bude znamenať s veľkou pravdepodobnosťou zhoršenie kvality zdravotnej starostlivosti, pretože v tomto odvetví je stály tlak na rast cien kvôli pokračujúcim nákladným inováciám, a súčasne tu neexistujú nijaké rezervy z minulosti. Navyše, veľké neefektívnosti a rast cien do systému vnášajú štátom vlastnené nemocnice, ktoré zatiaľ hospodária zväčša bez rozpočtových obmedzení. Zaujímavé je, že v rozpočte sa nenachádza zmienka o ich dlhu, ani o spôsobe, ako sa k nemu bude pristupovať.
Rozpočet verzia 2.0 sa nelíši od predchádzajúcej verzie. Nie je ani zodpovedný, pretože prejedá budúcnosť, ani solidárny, pretože pridáva silnejším na úkor slabších a ani rozvojový, pretože nijako nezlepšuje podnikateľské prostredie.
Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko