Komentár vyšiel 29. apríla 2014
Príbeh Slovenska v Európskej únii pripomína príbeh žaby v hrnci vody. Keď žabu hodíte do studenej vody a potom ju postupne a pomaly prihrievate, šťastná žaba ani nezistí, kedy sa uvarila. Alebo rozvarila v „integračnom procese“.
EÚ sa za posledných desať rokov neuveriteľne zmenila. K horšiemu.
Keď sme do únie vstupovali, plusy prevažovali nad mínusmi. Únia nás nútila robiť reformy (ktorými sme pochovali socializmus), rešpektovať prirodzený trh, dodržiavať pravidlá hry, šetriť... A hlavne, učila nás byť fér. Držať slovo, zásady, nároky na slušnosť. V tomto bola únia výborný partner.
Bolo to v roku 2004.
Dnes je však všetko akosi naopak. Únia sa preklopila. Je z nej spolok byrokratických výpalníkov, ktorí vo veľkom porušujú všetky pravidlá, na ktorých únia vyrastala. Na túto radikálnu zmenu EÚ stačilo málo. Zlé počasie. Teda finančná a následne dlhová kríza.
Únia už nie je jednoduchý a dynamický obchodný blok, ktorý by nás nútil robiť trhové reformy. Naopak, je z nej obézna federácia, ktorá zavádza nové regulácie a z národných štátov tými najtvrdšími metódami vyťahuje miliardy eur na záchranu samej seba – a umelej spoločnej meny. Kto nezaplatí, ten je politicky zlikvidovaný. Ako Radičová a jej vláda... Eurobanka po kauze Grécko porušila najposvätnejšie pravidlá – a financuje rizikové štáty. Cez nákupy dlhopisov. Brusel si zas vynútil porušenie zásad, ktoré zakazovali prenášanie dlhov z jednej krajiny na iné, resp. na úniu... A nakoniec: eurozóna sa cez systém štátnych záruk (euroval I, euroval II) nenápadne zmenila na dlhovú úniu. Kde si Slovák musel naložiť na chrbát dlhy Gréka. A Španiela. Len preto, že pre Brusel je neprijateľné vyradiť z eurozóny pacientov, ktorí na to nemajú. Bankroty – štátne či bankové – sú v EÚ zakázané. Ako za Lenina...
A všetko sa to deje len v záujme jedinej veci. V záujme spolku varených žiab.
Dag Daniš: Komentár je pokračovanie spravodajstva inými prostriedkami