Na najnovšom kole nekonečnej gréckej drámy jedna vec nesedela. Až podozrivo. V úlohe neoblomných buranov - a buričov - už nevystupovali Gréci, ale Nemci. Scéna sa veľmi čudne a záhadne otočila. Zaskočený grécky premiér Tsipras dokonca naznačil, že ,,veritelia buď dohodu nechcú, alebo pri Grécku sledujú nejaké špecifické záujmy". Bruselský spravodajca Financial Times Peter Spiegel napísal, že takéto odmietanie dohody veriteľmi je neobvyklé - ale neznamená to ešte koniec. Podľa britského denníka The Guardian zas jeden z gréckych ministrov označil požiadavky veriteľov za absurdné.
Čítajte viac:
Žiadna dohoda. Rokovanie ministrov sa nečakane prerušilo
Päť dôvodov, prečo Európa nenechá padnúť Atény
Viacerí bruselskí spravodajcovia svetových médií hlásili, že z veriteľov vyžaruje chladná sebaistota a z gréckych lídrov nervozita a strach.
Vyjednávacia dráma naozaj po prvýkrát vyzerala opačne. Krotkí Gréci nabehli do Bruselu a prisahali, že schvália čokoľvek, čo ich udrží v eurozóne. Na opačnom konci boli nahnevaní veritelia, ktorí ponúkanú dohodu opakovane odmietali. Pod rôznymi zámienkami.
V zákulisí rokovaní sa zjavne stalo čosi zvláštne, čo nepreniklo na verejnosť. Ale bolo to cítiť v atmosfére. Tú záhadu môžeme pokojne komentovať ako obrat. A výmenu úloh. Rebelmi, ktorí hrozia rozbitím eurozóny, už nie sú Gréci, ale veritelia.
Nemci na koni
Áno, otočilo sa to. Za celou záhadou posledných dní je pritom jediná celkom obyčajná vec - veľké vytriezvenie eurozóny. A hlavne Nemcov. Nemci konečne pochopili, že nekonečný príbeh so zachraňovaním Grécka v eurozóne ,,za akúkoľvek cenu" je finančne neudržateľný. Začína byť totiž celkom jasné, že záchranný program stroskotal. V základoch. Grécko potrebuje ďalší, tretí balík miliardovej pomoci z eurozóny. S prognózou, že ani po ňom sa nevylieči - a Gréci dlhy nesplatia... V Nemecku proti ďalšiemu finacovaniu Grécka rastie silný odpor. Nemecké elity - na rozdiel od slovenských - rozmýšľajú suverénne (nie provinčne). Počítajú a chránia každé jedno nemecké euro. Napriek tomu, že Nemci v pomere k HDP a počtu obyvateľov platia na Grécko oveľa menej ako Slováci... Ľudia z okolia kancelárky Merkelovej sa podľa Financial Times už pred mesiacom nastavili na Grexit - obetovanie Grécka a jeho vylúčenie z eurozóny. Tí umiernenejší lídri sa zas nastavili na princíp ,,železnej päste" - buď Grékov zrazia k zemi a vytrieskajú z nich maximálne splátky a úplnú programovú podriadenosť veriteľom, alebo žiadna dohoda nebude. A Grécko sa zrúti...
Ani po strede ešte nevieme, ktorá cesta sa nakoniec presadí - či vytláčanie Grékov z eurozóny, alebo ich finančné valcovanie.
Isté je len to, že ,,grécka dráma" sa už neláme na Grécku, ale na Nemecku a na veriteľoch. Hovorca nemeckého ministra financií otvorene povedal, že šanca na dohodu sa po strede vzďaľuje. Grécka vláda zas zúfalo dúfa, že to nebude až také zlé...
Tsipras na kolenách
Gréci totiž pochopili, že odchod z eurozóny a záchranného programu ich zruinuje. Grécke banky sú celkom závislé na masívnej, miliardovej infúzii z Európskej centrálnej banky. Bez nej skolabujú a Gréci prídu o zvyšky paňazí... To isté platí pre vládu a jej štátne financie. Preto Tsipras prišiel aj s koaličnými partnermi kľačať do Bruselu. A prosiť o milosť.
Nie, Gréci už nevyskakujú. Nemajú veľmi kam. A veritelia to naplno, nadoraz využili. Nepripúšťajú nijaké ,,sociálne" podfarbené návrhy Tsiprasa, ktorými by si doma zachoval tvár (slabšie šetrenie, zvyšovanie firemných daní). A celkom odmietajú zmienku o možnom odpise časti dlhov.
Merkelová potrebuje nahnevaným Nemcom ukázať, že ich peniaze ustráži. A necúvne ani o centimeter.
Lenže - nakoniec aj pre eurozónu a Nemcov platí presne to isté, čo pre Grékov. Gréci musia splácať dlhy. A eurozóna na čele s Nemeckom im na to musí dávať peniaze. K astronomickej sume 248 miliárd eur príde tretí balík pomoci, po ňom ďalší. A do toho viac ako 100 miliárd eur z ECB - pre grécke banky.
Gréci mali odísť pred piatimi rokmi
Hladký odchod Grécka z eurozóny bol možný pred piatimi rokmi - vtedy by to išlo a riešilo by to veci aj Grékom, aj euroklubu. Dnes to už tak hladko nepôjde. Veritelia majú v Grécku utopených viac ako 300 miliárd eur. A Gréci stratili päť rokov v pozícii skrachovanca, držaného na infúzii. Pyramídová hra a kupovanie času za stovky miliárd eur bude ešte pokračovať. Na náš účet.
Škoda, že v roku 2010 neboli vypočutí ekonómovia, ktorí navrhovali, aby sa eurozóna zachránila vylúčením krajín, ktoré na euro nemajú... Dnes by bolo na tom oveľa lepšie aj euro, aj Grécko. A nemecké (francúzske) banky by straty rozchodili. Namiesto toho prišli umelé ,,politické riešenia" a ,,politické istoty", ktoré sú pre nás, daňových poplatníkov, extrémne finančne náročné. A ktoré v roku 2015 stroskotali. V zlomenom Grécku aj v zlomenej eurozóne.
Finančne zotročené národy
A aká je pointa celého príbehu? Dvojnásobne paradoxná a dvojnásobne bolestivá. Z Grékov sú a budú finančne zotročení dlžníci. A z nás, z krajín eurozóny, sú a budú finančne zotročení veritelia.