Škodoradosť z Ficovej prehry je veľmi zrozumiteľná emócia, bujará radosť z Kiskovej výhry je však záhada. Hoci Kiska je tým menším zlom, ešte stále nevieme, akým malým. A normálne predsa ani to najmenšie zlo zvlášť nepoteší.
Samozrejme, prispieva k pocitu bezpečia, že Kiska bude najbližších päť rokov spoľahlivo izolovaný v „Grasalkovičovom ústave“, čo bolo zároveň jediným racionálnym dôvodom pre jeho voľbu. Stále nie je jasné, či je nový prezident konzervatívny alebo liberálny, či je skôr doprava, doľava, alebo na stred a či sa mu viac páči solidarita, alebo individuálna zodpovednosť a iniciatíva. Možno v tom nemá jasno ani on sám.
Kým je však Kiska prezidentom, nehrozí, aby ovládol zákonodarnú a výkonnú moc, v ktorej by mali jeho nevyspytateľné názory a predstavy skutočnú váhu či následky. Takto sa nemôže stať nič horšie, ako že bude dôstojným následníkom Schustera a Gašparoviča. Už aby bolo po inaugurácii, nech naňho môžeme v pokoji zabudnúť.
Tou lepšou správou je Ficova porážka, a to nie len pre tú radosť, vidieť ho v okamihu najväčšieho poníženia. Kiska ho porazil jeho vlastnými zbraňami – bezobsažnými rečami. To muselo bolieť. Lenže Fico, na rozdiel od iných neúspešných kandidátov, neodchádza na smetisko dejín, ale zostáva na čele vlády jednej strany.
Kdekto teraz bude analyzovať, aké chyby urobil Fico v kampani a nikto by nechcel trčať v koži Mareka Maďariča. V skutočnosti však Fico nezbabral kampaň, ale vládu. Sľuboval istoty a keď začalo byť jasné, že ich nedokáže poskytnúť, vypýtal si od voliča prezidentský dôchodok. Neprešlo mu to, pretože, v rozpore s rozšírenými mýtmi, väčšinu Ficovho elektorátu netvoria nevzdelaní „vidláci“ a „babky demokratky“ zdedené po Mečiarovi.
Pud sebazáchovy bude teraz Fica nútiť, aby udržal Smer pohromade a pri moci. Čo nebude ľahké, pretože starý vodca svorky utrpel hanebnú porážku, je ťažko ranený a mladí vlci mu pôjdu po krku. Mnohí sa už dôkladne vžili do predstavy, že sa v hierarchii posunú o priečku vyššie a veľmi neochotne sa budú tej predstavy vzdávať. No azda aj oni majú aspoň ten základný inštinkt, ktorý núti prežiť a uvedomia si, že Smer bez Fica je ako HZDS bez Mečiara. (Hoci z dlhodobej perspektívy nie je priveľmi lákavou perspektívou ani osud HZDS s Mečiarom.)
Ťažšie, ako zvládnuť vlastných ľudí, však bude presvedčiť voliča. Ten má radšej čerstvé sľuby, ktoré ešte nedostali šancu ostať nesplnené a tromfnúť by ich mohli zrejme iba sľuby splnené. Do dvoch rokov teda musí Fico vyprodukovať konkrétne výsledky, alebo sa začať obzerať po svojej vlastnej Elektre.
Fico leží na zemi, ale ešte ho neodpočítali. Či je KO, ukážu najbližšie týždne. Uvidíme či je naozajstný bojovník, alebo len hazardný hráč, ktorému prestala ísť karta a skončil.
StoryEditor
Najlepší možný výsledok: Kiska mimo ringu, Fico na zemi
Komentár Arpáda Soltésza, komentátora HN k výsledkom prezidentských volieb.