Odvolávanie podpredsedu NR SR Jána Figeľa za to, že chcel ako minister dopravy ušetriť verejné financie, sa dnes skončilo výrokom „vládnutie nie je len o používaní väčšiny hlasov, ale najmä o stabilite“, ktorého autorom je predseda vlády Robert Fico.
Samozrejme, že opozícia a pravdepodobne i médiá vrátane tých sociálnych dostatočne dôsledne a možno i hanlivo zdôraznia predovšetkým zbabelú podstatu vládnej strany na čele s jej predsedom. Robert Fico však už neraz dokázal, že na prahu pomyselnej politickej prehry môže byť zárodok veľkého víťazstva a preto sa majme na pozore.
Pochopiteľne, že predstava úplného ovládnutia nielen vlády, ale aj parlamentu, spojená zároveň s absolútnou zodpovednosťou a imidžom totalitnej strany 316 dní pred voľbami, nebola pre marketérov SMERu nič vábivé. Oveľa väčším problémom však bolo niečo iné.
Odvolanie predsedu KDH, by povolebnú vládnu perspektívu SMERu takmer definitívne zavesilo na budúcnosť mimoparlamentnej SNS, s množstvom kostlivcov v skrini. Politický génius, by preto neriskoval opakovanie roku 2010, kedy likvidácia jediných perspektívnych koaličných partnerov znamenala odchod do opozície. Navyše 10 mesiacov je ešte dostatočne dlhá doba, aby sa rany zahojili a v záujme „stability“ a možnosti podieľať sa na moci mnohé odpustilo a zabudlo.
Otázkou teda je, prečo SMER do takejto „hry“ vôbec išiel? Lepšou ako odpoveď je protiotázka. Čo si z dnešného dňa budú voliči SMERu o pár dní pamätať? Že za kauzou Váhostav sú sponzori vládnej strany, alebo „zlý“ minister Figeľ? Že je dôležitejšie prinútiť „zodpovedného“ k zodpovednosti, alebo zachovať stabilitu v krajine a dodržiavať dohody z roku 2012?
Navyše, ako lepšie by si mohol SMER otestovať, ako je to vlastne so súdržnosťou opozície, prípadne ako ďaleko je možné voči svojim perspektívnym koaličným partnerom zájsť?
Najbližšie dni, resp. týždne a potom najmä dianie po 5. 3. 2016 nám ukáže, či boli dnešné dni skutočne víťazstvom opozície a zbabelstvom SMERu, alebo naopak jeho ďalším dopredu premysleným ťahom s úspešným koncom. Apropo, ak by opozícia skutočne chcela spraviť premiérovi „škrt cez rozpočet“, tak by mu ešte dnes Ján Figeľ vyšiel v ústrety a odstúpil z funkcie spoločne so všetkými opozičnými funkcionármi NR SR. Nie preto, že vyvodzujú zodpovednosť za kauzu Váhostav, ale preto, že pomáhať vytvárať dojem parlamentnej demokracie politikom, ktorí sa neštítia ničoho, jednoducho nie je správne.