Po prehre Roberta Fica v prezidentských voľbách a následných oslavách na druhom víťaznom fronte je čas vrátiť sa na zem a zodpovedať kľúčové otázky. A to hlavne tie, ktoré môžu významne ovplyvniť túto krajinu počas najbližších dvoch rokov – kedy Fico zostane premiérom.
V roku 2012 sa dnes porazený predseda Smeru-SD počas preberania vlády zaviazal, že bude dodržiavať pravidlá z Bruselu o konsolidovaní verejných financií a znížení deficitu pod hranicu troch percent výkonu ekonomiky v roku 2013. Svoj sľub, našťastie, dodržal. Konsolidoval a deficit s pomocou ministra financií Petra Kažimíra stiahol podľa všetkého na úroveň okolo 2,6 percenta.
Problém však bol spôsob, akým tento výsledok premiér dosiahol. Vyššími daňami a odvodmi zaťažil všetkých. Cez dohodárov, živnostníkov, firmy, lepšie zarábajúcich zamestnancov či budúcich dôchodcov (cez zosekanie druhého piliera). Na volebných bilbordoch sľuboval istoty, len ľuďom zabudol povedať, aké.
Aj toto je jeden z veľmi pravdepodobných dôvodov, prečo voliči kresťanských demokratov, ktorí boli doteraz vždy považovaní za spojencov Smeru, nedali hlas Ficovi (a tiež odpálkovali Pavla Hrušovského, ktorý urobil s ním ústavný deal). Ak to tak vyhodnotí aj samotný porazený, nasledujúce dva roky nás čakajú populistické riešenia.
Nebude to však o prísnejšej dlhovej brzde, ktorá pri prekročení 57-percentnej hranice dlhu hovorí o vyrovnanom rozpočte, ktorý by musel byť predložený v budúcom roku. Úroveň zadlženia by totiž v tomto roku, aj kvôli pomerne úspešnému konsolidačnému vlaňajšku, nemala presiahnuť kritický bod.
Prvý test Fica bude pomerne rýchly a o niečom inom. A to, či sa do pripomienkového konania dostane takzvaný program stability už budúci týždeň tak, ako má ministerstvo financií zatiaľ v pláne. Tento dokument totiž obsahuje ďalšie daňové zmeny, ktoré by mali udržať verejné financie pod troma percentami aj v rokoch 2014 a 2015.
Ak s tým rezort bude dlhšie otáľať, pôjde o signál, že veci v ňom sa upravujú do novej podoby. A namiesto štrukturálnych zmien prídu na pretras opatrenia typu kompletné zrušenie druhého dôchodkového piliera. Podľa vzoru Maďarov a Poliakov. Pretože bez zbytočnej námahy sa vláda môže dostať k stovkám miliónom eur.
Pred prezidentskými voľbami boli vysokopostavení ľudia v Smere nervózni z prípadnej prehry ich kandidáta. Nebáli sa len straty imidžu neporaziteľných, ale aj návratu „starého dobrého“ Fica, ktorý neobľubuje zodpovednú hospodársku politiku. Po eufórii z víťazstva Andreja Kisku tak môžeme očakávať veľmi rýchlu studenú sprchu nielen pre vedenie Smeru, ale najmä pre bežných ľudí a podnikateľov.