Ubezpečovania politikov o de jure konsenzuálnom protiruskom postupe v rámci Európskej únie sa začali rozdrobovať frflaním mnohých z nich na účinnosť sankcií, ich silu alebo slabosť. Táto rozporuplnosť sa dá charakterizovať podľa toho, ako je daná krajina ekonomicky previazaná s Ruskom (Slovensko, Nemecko), aké má historické skúsenosti s agresorom (Poľsko) alebo ako je dotknutá súčasným konfliktom na Ukrajine (Holandsko).
Správanie politikov neprekvapuje. Iba potvrdzuje známu nesúrodosť Európy. Ekonómovia a médiá však o súdržnosť ani nezavadili. Rovno sa vrhli na to, aký vplyv budú mať sankcie a ruská odpoveď na ich ekonomiky.
Zistili, že zákaz preletu civilných lietadiel nad ruským územím zvýši aerolinkám náklady. Poľské médiá prišli na to, že embargo na dovoz potravín do Ruska, poriadne zasiahne ich ovocinárov. Ale ich šikovný obchodnícky duch už našiel cestičky, ako zákaz obísť. Nemecku hrozí strata desaťtisícov pracovných miest. U nás sa potravinári boja, že nás zaplavia potraviny z európskych krajín, kde majú vyššie dotácie do poľnohospodárstva. Brusel sa poponáhľal so 125-miliónovou záplatou pre poškodených farmárov. Analytici nezabudli pripomenúť, že sankcie a následný revanš zamával aj burzami. Na doplnenie, fňukaniu sa nevyhli ani americké médiá. Po silných rečiach, že Rusko treba ekonomicky oslabiť tvrdými sankciami, sami Američania začali rátať škody. U chovateľov kurčiat či pestovateľov orechov.
Netvrdím, že sa nemá poukazovať na odvrátenú tvár sankcií. Akcia prináša reakciu, nič nie je čierne alebo biele. Poškodené budú obe strany. Ruská určite viac. Ale nechcel by som, aby som mal po prezretí správ pocit, že Rusko uvalilo sankcie nám.