Európski štatistici merali nezamestnanosť a vyšlo im, že v októbri bolo v krajinách platiacich spoločnou menou takmer 19,3 milióna osôb bez práce. V porovnaní so septembrom ich počet klesol o viac ako šesťdesiattisíc. Miera nezamestnanosti sa tak mierne znížila na 12,1 percenta, čo sa stalo prvý raz od februára 2011.
Je to prvá pozitívna správa po dlhom čase. Aj keď chladiť šampus je asi predčasné, tak to pravdepodobne budú hodnotiť európski politici. Zároveň prišlo podľa odhadov (rýchly odhad Eurostatu na konci mesiaca) v novembri k miernemu zrýchleniu rastu cien na 0,9 percenta z októbrových 0,7 percenta. Tento rast cien určite nie je strašiakom. Ide stále o pomerne pomalé zvyšovanie cenoviek. Veď aj dlhodobý cieľ Európskej centrálnej banky je mať infláciu okolo dvoch percent. Pokles miery nezamestnanosti a priblíženie sa (aj keď iba veľmi mierne) k inflačnému cieľu môžeme brať pozitívne. Stále sme však veľmi ďaleko od ideálneho stavu, alebo aspoň stavu, ktorý by sa podobal na predkrízové obdobie.
Najmä ostro sledovaná nezamestnanosť vtedy bola pod 8-percentnou hodnotou. Summa summarum: napriek tomu, že sme v oboch prípadoch zaznamenali mierny posun k želanému stavu, stále sme veľmi ďaleko.
Ako sme na tom na Slovensku? Podľa harmonizovanej metodiky Eurostatu u nás rástli októbrové cenovky o 0,7 percenta. Podľa prieskumov centrálnej banky by mal v novembri iba mierne zrýchliť na 0,8 percenta. Aj u nás je teda rast cien pomalý. Čo, samozrejme, Slovákov teší, ale viac asi tých, ktorí majú prácu. Naša nezamestnanosť v októbri stagnovala na necelých 14 percentách a bola piata najvyššia z eurobloku. Ohlásený pokles cien elektriny prispeje veľmi pravdepodobne k nízkej inflácii aj v budúcom roku. Zredukovať rady nezamestnaných však bude zložitejšie. Jednak to závisí od toho, ako sa darí našim obchodným partnerom, a jednak si to vyžaduje bolestivé štrukturálne reformy vedúce k vyššej konkurencieschopnosti. Pritom pozitívne výsledky sa nemusia dostaviť bleskovo rýchlo, takže aj ochota riskovať nepriazeň voliča v dôsledku krátkodobých nepriaznivých efektov nemusí byť vysoká.
A čo nás teda čaká? Obavy domácností v súvislosti s vývojom cien v nasledujúcich dvanástich mesiacoch v porovnaní so septembrom mierne klesli. Najväčší počet respondentov predpokladá, že ceny budú rásť rovnakým tempom ako doteraz. Slováci majú výrazne menej obáv z rastu cien ako pred rokom. Zlepšila sa aj mienka domácností o budúcom vývoji nezamestnanosti. Stále však viac ako polovica ľudí očakáva, že sa miera nezamestnanosti skôr zvýši.
A ako to vidím ja? Inflácia zostane veľmi pravdepodobne aj v budúcom roku na naše pomery nízka kvôli nižším cenám energií. Boj proti nezamestnanosti však bude naďalej behom na dlhú trať.
Marek Gábriš, hlavný analytik ČSOB