Slovenská ekonomika podľa predbežných údajov mierne zrýchlila tempo rastu. Kým v druhom štvrťroku rástla medziročne o osem desatín percenta, tak v treťom kvartáli to bolo o desatinu vyššie.
Najrýchlejší s eurom
Komu by sa to zdalo málo, tak môžeme dodať, že v našom prípade ide o najrýchlejšie rastúcu ekonomiku spomedzi krajín platiacich spoločnou menou. Pozitívne je aj to, že dynamika sa oproti začiatku roka takmer zdvojnásobila. V úvode roka bol totiž rast iba pol percenta. Tento rast však, žiaľ, aspoň zatiaľ, negeneruje nové pracovné miesta. Zamestnanosť medziročne klesla o-0,9 percenta a pracovných miest ubúda prakticky celý rok. Jediné malé pozitívum je azda v tejto oblasti iba to, že sa škrtanie miest spomalilo (v prvej polovici roka bol tento medziročný pokles o viac ako percento).
Takže na to, aby sa v budúcom roku stabilizoval trh práce, budeme potrebovať silnejší rast. A nie je ani isté, že nám na to bude stačiť prognózovaný budúcoročný rast okolo dvoch percent. Trh práce je totiž kľúčový pre podstatnú zložku rastu, a síce spotrebu domácností. Ovplyvňuje ich dôveru, mieru sporenia, sklon k spotrebe a ochotu zadlžiť sa.
Spoľahneme sa na zahraničie
Hoci nevieme detaily, podľa všetkého bol aj v treťom štvrťroku rast ťahaný najmä zahraničným dopytom. Naznačujú to priaznivé údaje o vývoji zahraničného obchodu. Avšak aj tu cítiť pokles dopytu cez klesajúci import. Naznačuje to slabší dopyt po dovezených tovaroch. Na takýto vývoj poukazuje aj maloobchodný predaj.
Tržby totiž po oživení v druhom štvrťroku opätovne klesali počas dvoch mesiacov z troch. Rast sme videli iba v júli, keď pokračovali dozvuky z predchádzajúceho štvrťroka. Štruktúra, ktorú budeme mať k dispozícii neskôr, teda nepoukazuje na zdravší rast a najmä priaznivejší pre domáci trh.
Dalo by sa povedať, že pozitívne je tiež spomaľovanie inflácie. Na pokles inflácie poukazujú viaceré cenové indexy, naposledy aj deflátor či index spotrebiteľských cien. Druhý menovaný sa priblížil k historicky najnižším úrovniam zaznamenaným v krízovom roku 2009. Pritom pre budúci rok sa dá predpokladať podobný scenár v oblasti cien, najmä ak dôjde k avizovanému poklesu cien niektorých energií. Podobný mix slabého rastu a nízkej inflácie vidno aj v eurozóne ako celku.
Neinflačný rast
Na prvý pohľad to je priaznivá kombinácia. Avšak skratkovité závery nás môžu pomýliť. Príliš pomalý rast cien môže viesť k odkladaniu spotrebných a investičných rozhodnutí. Domácnosti predpokladajú stagnáciu alebo dokonca blížiaci sa pokles cien a môžu odkladať nákup spotrebných tovarov.
Kto by kupoval, keď zajtra to môže dostať ešte lacnejšie? Podobný scenár potom čaká aj firmy, ktoré pod vplyvom nižšieho dopytu nevyužívajú kapacity a nepotrebujú investovať do ich rozšírenia. Veľmi nízka inflácia s rizikom prechodu do deflácie má rovnako nepriaznivé dôsledky pre ekonomiku ako príliš rýchly rast cien.
Ako príklad môže slúžiť aj nedávny odkaz guvernéra Českej národnej banky tamojším domácnostiam, aby nakupovali a nečakali na ďalší pokles cien, ktorý sa nemusí dostaviť. Neinflačný rast je teda sám osebe relatívne priaznivý. Ale ani riziko deflácie neberú autority na ľahkú váhu. Naposledy kvôli podstreleniu inflačného cieľa znížila sadzby Európska centrálna banka. Na Slovensku zatiaľ defláciu nemáme, ale ani priaznivejšiu štruktúru rastu podporovanú zvýšením spotreby. Uvidíme, čo prinesie budúci rok.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB