Premiér Fico je v otázke sankcií Európy proti Rusku konzistentný. Stále ich označuje za nezmyselné. Tentoraz pritvrdil a chce odmietnuť niektoré konkrétne návrhy, ktoré by poškodzovali Slovensko. Vyčlenil tak päťapolmiliónový národ z pol miliardy obyvateľov Európskej únie. Spomienky na časy, keď Slováci a Česi stáli bok po boku v jednej krajine, vzápätí oživil český premiér Sobotka. Aj on bude mať pri rokovaniach únie výhrady k jednotlivým sankciám, ak by mali priniesť hospodárske škody. Okrem toho krajiny ako Taliansko a Maďarsko požadujú analýzu vplyvu už prijatých sankcií.
Pravdepodobne predstaviteľom týchto štátov uniká dôležitá vec. Sankcie sú nastavené nie ako demonštrácia sily, ale ako demonštrácia jednoty. Ako reakcia civilizovanej Európy na to, že za jej „humnami“ si tu jeden štát odkrajuje z druhého. Sankcie majú zmysel. Ak by Európska únia neurobila vôbec nič alebo len ústne deklarovala nesúhlas, zostala by v úlohe zbabelca. Po agresívnom správaní musí prísť reakcia. Aj keď jej dosah na Rusko je otázny. Zatiaľ sa nestiahlo. A jeho ekonomika si nakoniec poradí.
Sankcie sú na to, aby spôsobili nejaké škody. Je nesporné, že Rusko utrpí viac ako únia. Aj preto, že je to menšia ekonomika do určitej miery zviazaná dolárom. Žiadne analýzy vplyvu robiť po pár mesiacoch nemá zmysel. Je tiež nesporné, že zasiahnutá bude aj druhá strana. To sme my. Ale to nám nedáva právo vyčleňovať sa. Niektoré národy sú postihnuté viac. A neskrývajú sa za fiktívne ekonomické škody. Majú reálne. A majú aj historickú pamäť. Vedia, čo dokázal Sovietsky zväz v nedávnej minulosti.
V Európskej únii sa dohody prijímajú konsenzom. Tým ju ctí, ak sa prezentuje jedným hlasom. Ale dnes ju zopár štátov opäť drobí. A to v takej citlivej otázke, akou je spoločný postup proti agresorovi.
Ak náš premiér volá po vylúčení sankcií, ktoré by poškodili Slovensko, znižuje tlak na Rusko. Tlak celej únie. Reťaz je silná tak ako jej najslabší článok.