Vyzerá to tak, že SDKÚ v stredu poobede ukončila svoju kariéru.
Odchod Dzurindu a Mikloša znamená koniec jednej éry. A koniec strany v tej podobe, ako sme ju poznali.
Iste, SDKÚ tu dva roky prežívala aj bez nich. Vytratili sa z vedenia, potom sa celkom vypli. Boli offline... Ale - boli. Stále patrili k strane, ktorú zakladali. A k strane stále patril ich odkaz - v dobrom aj v zlom. SDKÚ prežívala na zotrvačník, z podstaty a zo zásluh - ako pravicová strana, ktorá po roku 2000 úspešne zreformovala Slovensko. Ekonóm Mikloš a politik Dzurinda vytvorili silnú dvojicu, ktorá presadila kopec užitočných vecí. Priniesli nízku rovnú daň, znížili mamutie štátne dlhy, otvorili Slovensko Európskej únii. A hlavne - vyhnali zo slovenskej ekonomiky socializmus. Za toto si obaja zaslúžia uznanie. Vďaka nim sa SDKÚ presadila ako strana reforiem. A ako strana, čo stojí za strednou triedou. Škoda, že sa pri tom Mikloš s Dzurindom neovládli - a nevedeli bodovať aj v rovine morálky. Pochybná privatizácia, pochybné tendre, pochybné financovanie strany, tajné účty pokladníka strany vo Švajčiarsku a v Londýne... To im zlomilo krk. Človek nemôže jednou rukou vyberať dane a siahať ľuďom na výhody - a druhou rozkrádať štátnu kasu a prihrávať kšefty kamarátom. Je to smrteľný politický hriech.
Napriek tomu, za dvojicou Dzurinda - Mikloš boli výsledky. Politický obsah. Program. Odvaha meniť veci. A schopnosť bojovať. S Mečiarom, Ficom, so socialistickými hlavami... Za Dzurindu a Mikloša bola SDKÚ zdatný bojovník, ktorý mal silu, rešpekt a vplyv.
Potom prišiel Frešo. A dvojročná éra ticha. Fico stratil opozíciu a kritikov. SDKÚ nepodnikla proti Smeru jedinný výrazný útok či protiútok. Zhasla. Zložila zbrane. Frešo sa občasne objavil v TA3, keďže mal podporu podnikateľa Kmotríka. A tým sa jeho ,,prínos" začína aj končí.
Frešovi už viackrát hrozilo, že padne. Pre nečinnosť. Lenže... Čakalo sa na regionálne voľby, potom na eurovoľby... Vždy to prežil - aj vďaka tomu, že rebelov v strane obviňoval zo sprisahania s Dzurindom.
Dzurindovi môžeme veriť, že definitívne rozhodnutie odísť padlo minulý týždeň. Po tom, čo zlyhal pokus Martina Fedora zatriasť stranou a vynútiť si kongres, na ktorom by sa riešila výmena vedenia. Nič sa nepohlo. Tak sa pohol Dzurinda. S Miklošom.
Je to celkom dobrý ťah. Frešovu stranu to oslabí. Fatálne. Potom príde nové vedenie. A potom... Potom, časom, možno reštart strany. A nakoniec možno aj návrat jej zakladateľov.
Dzurinda pochopil, že strana pod vedením Freša končí. A nechcel byť pod to podpísaný. A pochopil aj to, že ak chce v politike ešte uvažovať o veľkom návrate, potrebuje ,,timeout". Dlhšiu pauzu, ktorá môže zvýšiť jeho cenu.
Mimochodom, cítiť to už teraz. Rovnica vyzerá celkom zreteľne a jasne. SDKÚ mínus Dzurinda mínus Mikloš rovná sa nula. Prípadne: nula plus Frešo rovná sa nula.