V parlamente prebiehala búrlivá diskusia o tom, aký bude rozpočet verejnej správy na budúci rok. Zaujímavý je však aj pohľad na to, ako vznikal, aký mal byť a aký v skutočnosti je. Rád by som preto porovnal sľuby ministra financií s realitou a poukázal na niektoré výrazné rozdiely.
Fáza I: Šetrenie sa odkladá na budúci rok. Rozpočet sa zostavuje vo výhľade na tri roky, a preto s prípravou toho aktuálneho začala vláda Smeru už po svojom nástupe, teda približne pred rokom a pol. Eufóriu istôt vtedy nahradilo prekvapenie z megabalíka zvyšovania daní a odvodov. Strach ekonómov z nepochopenia konsolidácie minister financií zaháňal tým, že vláda nestíha tak rýchlo začať šetriť a ľahšie je zvýšiť dane. V rozpočte o rok však už sľuboval výrazné šetrenie na štátnej správe.
Fáza II: Šetrenie sa odkladá až na jeseň. Tento rok bol plný očakávaní, kde sa bude šetriť na vládnych výdavkoch. Prvý nástrel rozpočtu uzrel svetlo sveta v polovici augusta. Kapitolu o šetrení by v ňom však človek hľadal márne, namiesto nej v nej bol len jeden konkrétny riadok. V ňom sa písalo, že na budúci rok by chceli ušetriť na zefektívnení činnosti verejnej správy 414 miliónov eur. Kde presne, mal minister financií dohodnúť s kolegami do polovice októbra. Šetrenie sa teda opäť odložilo.
Fáza III: Šetrenie sa nekoná. Prišiel október a s ním aj rozpočtové prekvapenie. Nie však pozitívne. Rokovania ministrov totiž nepriniesli žiadne šetrenie, ale nárast míňania. Namiesto šetrenia 414 miliónov eur minister financií prihodil svojim kolegom 350 miliónov eur navyše. Rozpočtované výdavky vlády na budúci rok tak mali narásť oproti rozpočtu na tento rok zo 17 miliárd eur na 17,22 miliardy eur. Ako to je možné, keď nie dlho predtým minister financií tvrdil, že na nič nie sú peniaze? Dosiahol to trikom. Zlepšil daňovú prognózu, a hneď bolo z čoho rozdávať.
Fáza IV: Míňať sa bude viac. Prišiel november a s ním aj župné voľby. V Bratislavskom kraji utrpel Smer jednoznačnú porážku, v Banskobystrickom stratil župana a v niektorých ďalších krajoch boli výsledky tesnejšie, ako očakávali. Naplašili sa hrozby neúspechu v budúcom supervolebnom roku a začali zháňať peniaze na ešte väčšie rozdávanie. A tak minister financií prišiel s ďalšou zlepšenou daňovou prognózou a zvýšil možnosti míňania vlády Smeru o ďalších 170 miliónov eur. Tieto peniaze majú na budúci rok vyvolať u ľudí ilúziu, že istoty skutočne prichádzajú. Primátori a starostovia dostanú viac peňazí, úradníci vyššie platy a časť nezamestnaných dočasné pracovné miesta.
Fáza V: Príde ďalšie kolo uťahovania opaskov. Pascou, o ktorej súčasný rozpočet nehovorí, je, že príde aj rok 2015. Peniaze, ktoré vláda Smeru minie na získavanie sympatií voličov v roku 2014, budú chýbať. A bude potrebné prijať nové nepopulárne opatrenia. Potvrdzuje to aj správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej:„Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach.“
Podobné obavy z nášho rozpočtu prezentovala aj Európska komisia. Slovákov tak čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov. Čo iné sa však dalo očakávať. Smer totiž od začiatku svojho vládnutia dokazuje, že mu ide iba o svojich nominantov a vyvolené firmy. Na bežných ľudí si spomenie, len keď sa blížia voľby.
Je to veľká škoda pre Slovensko, pretože sa dal postaviť skutočne dobrý rozpočet. Taký, ktorý podporuje zamestnanosť zmiernením daňového a odvodového bremena živnostníkov a zamestnávateľov. Taký, ktorý skutočne zoseká to, čo úrady nemajú robiť a obmedzí ministrov v ich míňaní. Taký, ktorý nastaví trend znižovania zadlženosti Slovenska a prinesie potrebné zotavenie z krízy. Žiaľ, bude to presne naopak.
Miloš Moravčík, podpredseda KDH pre verejné financie