Robert Fico tento týždeň ukázal, že má strach. Veľký strach. Z hnevu ulice. Kauza Váhostav ho nakoniec dohnala k stresovaniu. K zúfalým rozhodnutiam. A k vážnym chybám, ktoré mu môžu zlomiť krk.
Prvá chyba. Fico sa v strese a pod tlakom rozhodol hasiť Váhostav zo štátnych peňazí. Čo je hrubá chyba. Nielen finančná, ale aj politická. Fico tentoraz nepochopil podstatu problému. Ľudí nerozhnevalo to, že niekoľko firiem a živnostníkov nedostane svoje peniaze. To sa predsa stáva... Vytočil ich princíp – že zbohatlík a oligarcha Široký sa zbavuje dlhov tým, že ich spláchne. A teraz ich ešte viac nahnevalo to, že Fico prenáša Širokého dlhy na štát, resp. na štátnu banku. A zo štátnych (našich) peňazí vezme 40 miliónov, aby pomohol Váhostavu. Firme oligarchu z pozadia Smeru. Nie, nie sú to peniaze bánk, ako to tvrdia demagógovia okolo Fica. Sú to štátne peniaze. Citát zo zákona:„bankové odvody sú štátnymi finančnými aktívami, ktoré sa vedú na samostatnom účte“. Tieto štátne aktíva sú určené napríklad aj na to, aby boli vaše vklady (úspory) v bankách garantované štátom. A celkom určite nie sú určené na to, aby sa z nich skupovali dlhy oligarchov, ktorým sa nechce platiť za chyby...
Druhá chyba. Fico sa v strese a pod tlakom rozhodol rituálne popraviť „vinníka“. Obetoval Figeľa. Partnera, s ktorým by mohol po voľbách 2016 ďalej vládnuť. Po stredajšej noci je to už neplatné. Figeľ sa právom urazil. A po prvýkrát verejne vyhlásil, že so Smerom nemôže spolupracovať, pretože by to bola kolaborácia. Zločinecká kolaborácia. Fico ponížením Figeľa nič nezískal. A veľa stratil. Opozícia sa po rokoch zomkla a cúva zo všetkých verejných funkcií – ako za čias hlbokého mečiarizmu.
Strana milionárov a zbohatlíkov, prezývaná Smer, ostala sama. Vystresovaná. Vystrašená. A smiešne hysterická.