Každá značka potrebuje svojho produktového ťahúňa, dojnú kravu – povedali by marketingoví experti – pre SaS to bola dekriminalizácia marihuany, pre Smer to už navždy bude sociálny štát a pre tradičné bufety desať deka tresky a dva rožky.
Vedia to, prirodzene, aj v liberálnom Skoku. (To je tá strana, čo stojí na ľuďoch, ktorí odišli od Sulíka, pretože sa nevie dohodnúť, aj vláda preňho padla, preto si založili platformu Liberálna dohoda, aby bolo zrejmé, že oni sú muži kompromisu.
Následne, aby preukázali schopnosť ustupovať a spájať sa, prestúpili do Lipšicovej Novy – lenže po roku zistili, že ani s ním sa nedohodnú a najlepšie bude, keď predsa len založia stranu. Volá sa Skok, ibaže nikto nevie kam.)
Preto dali hlavy dohromady a objavili dostatočne sexi agendu, ku ktorej má každý čo povedať a je dostatočne citlivá, aby dokázala generovať vášnivý spor. Téma odluky cirkvi od štátu a zrušenie štátnych príspevkov politickým stranám spĺňa všetky potrebné kritériá politického programu, na ktorý sa dá nalapať množstvo nespokojných voličov.
Paradoxne, výdatne k tomu prispieva rola cirkvi v aktuálnom referende. Vyhlásenia kňazov a nenávistné listy pastierov znechucujú aj množstvo kresťanov, a priam nutkajú kričať, že takúto agendu si majú platiť cirkvi zo svojho. Petíciu určite podpíšu desaťtisíce, pri dobrej logistike azda aj státisíce, ľudí a niektorí z nich si azda aj zapamätajú logo Skoku. Napokon, keď v prípade SaS pred piatimi rokmi zafungovalo obskúrne referendum o koncesionárskych poplatkoch, prečo by Miškova s Krajcerom nevytrhla odluka cirkvi od štátu? Z niekoľkých dôvodov.
Po prvé – lebo sa nič neušetrí, naopak, štát bude potrebovať viac peňazí. Skok totiž tak trochu zavádza a cirkvi nebudú ani po odluke žiť zo svojho. Podľa Krajcerovho návrhu budú cirkvi naďalej financované z daní, ibaže cez daňovú asignáciu. Tú chce navyše razantne zvýšiť z dvoch percent dane na percento daňového základu a takú dieru v rozpočte nevykryje ani zrušenie dotácií politickým stranám.
Po druhé – nositeľmi politických myšlienok majú byť politici. Azda sa pán Miškov s Krajcerom neurazia, ale kritérium politika nespĺňajú, dokonca ani po tom, čo boli ministrami. Nedá sa nič robiť, Miškov bude už navždy reklamátor a Krajcer moderátor. Žiada sa tiež poznamenať, že im to išlo lepšie ako to, čo považujú za svoju politickú kariéru, a stálo by za úvahu vrátiť sa k svojmu kopytu. Napokon, reklama sa dá robiť, na rozdiel od politiky, aj poctivo.
Po tretie – novinky nemôžu politici núkať päť rokov po zvolení. Možno je to nespravodlivé, ale slovenský volič je zvyknutý, že revolučné novinky, experimenty, ak chcete, tohto typu mu prinášajú nové politické strany.
Preto s marihuanou a rušením koncesionárskych poplatkov prišiel Sulík, so znižovaním počtu poslancov a s väčšinovým systémom ANO, s kandidátkou nezávislých „osobností“ Matovič a tak ďalej. Pretože to, čo si dám do vývesného štítu, musí byť moja najdôležitejšia agenda, a s tou nemožno vyrukovať niekoľko rokov po zvolení.
Niežeby sme Skoku tému odluku cirkví vyčítali, to nie. Súčasný systém financovania cirkví síce funguje prinajmenšom uspokojivo, a tak jeho zmena nevyzerá na tému dňa, ale revízia financovania je aspoň intelektuálne zaujímavá. Skok jej otvorením možno poslúži Slovensku, ale určite nie sebe, lebo voličské hlasy nepriateľov cirkvi zbierať nebudú. Nebudú totiž zbierať žiadne.