Počas dlhovej krízy sa aj laická verejnosť začala zaujímať o perspektívu udržateľného hospodárenia verejných financií. No v súvislosti s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 sa pozornosť odbornej verejnosti presunula na štrukturálny deficit verejných financií. Štrukturálne saldo rozpočtu verejnej správy je užitočný koncept informujúci o výsledku hospodárenia verejných financií po odpočítaní vplyvov cyklického vývoja ekonomiky a jednorazových vládnych opatrení. V dlhšom časovom období by malo byť nulové, pričom deficity v časoch recesie by sa mali kompenzovať prebytkami v čase rýchlejšieho rastu. V prípade, že krajina dosahuje dlhodobo štrukturálny deficit (v súčasnosti väčšina vyspelých ekonomík), znamená to, že verejný sektor nehospodári vyrovnane ani po zohľadnení exogénnych činiteľov.
Ministerstvo financií predpokladá na budúci rok zlepšenie nominálneho deficitu z troch na 2,8 percenta HDP, a zároveň zhoršenie štrukturálneho deficitu o dve desatiny na 3,1 percenta HDP. Nominálny deficit je pri výpočte štrukturálneho salda najskôr očistený o vplyvy ekonomického cyklu. V roku 2014 by mal byť ekonomický rast na Slovensku okolo dvoch percent pri pomerne vysokej nezamestnanosti. Potenciál ekonomiky tak nebude plne využitý a produkčná medzera bude záporná (skutočný HDP bude nižší ako potenciálny). To zhorší hospodárenie verejných financií cez nižšie príjmy (najmä dane a odvody) a vyššie výdavky (napr. sociálne transfery). V súhrne v budúcom roku odhaduje MF SR negatívnu cyklickú zložku verejných financií 0,8 percenta HDP. O túto hodnotu sa štrukturálny deficit oproti nominálnemu zlepšuje. Výsledne by však mal byť štrukturálny deficit verejných financií v roku 2014 mierne vyšší ako nominálny, a to z dôvodu pomerne vysokého podielu jednorazových príjmov (1% HDP), ktoré sa do štrukturálneho salda nezapočítavajú.
Koncept štrukturálneho salda verejných financií má však pomerne vážny nedostatok. Nie je možné ho presne vypočítať, a teda nie je to účtovná, ale analytická kategória. Do výpočtu totiž vstupuje produkčná medzera, teda odchýlka medzi skutočným a potenciálnym výstupom celej ekonomiky. Potenciálny HDP je však nemerateľná veličina a jeho hodnoty sa získavajú ekonometrickým odhadom.
Ďalším problémom odhadu sú rozpočtové elasticity, t. j. pružnosť, s akou jednotlivé skupiny rozpočtových príjmov a výdavkov reagujú na výkyvy ekonomického cyklu. Elasticity sa môžu v čase meniť a výrazné odchýlky sa prejavujú v medzinárodnom porovnaní vzhľadom na národné špecifiká a vývoj ekonomického systému. Je dobré, že téma štrukturálneho deficitu je zahrnutá do fiškálneho kompaktu, v rámci ktorého má SR určený strednodobý cieľ dosiahnuť v roku 2017 štrukturálny deficit 0,5% z HDP.
Slabším miestom jednoduchých pomerov dlhu a deficitu k HDP je aj ich medzinárodná porovnateľnosť. Údaje dokumentujú, aká je veľkosť verejného dlhu a deficitu v pomere k veľkosti ekonomiky, ale menej už informujú o ich financovateľnosti. Príklad: Slovensko by malo v budúcom roku dosiahnuť deficit 2,8 percenta HDP a hrubý verejný dlh by sa mal blížiť k 57 percentám HDP. Francúzsko by malo dosiahnuť hodnoty deficitu a dlhu 3,8 a 95,3 percenta HDP. Na prvý pohľad sme na tom výrazne lepšie. To sa však zmení, keď zohľadníme veľkosť príjmov verejného sektora ako zdroj financovania verejného dlhu. Pomer príjmov verejnej správy k HDP by mal v budúcom roku dosiahnuť v SR 33,7 percenta HDP, vo Francúzsku 53. Porovnanie deficitu a dlhu obidvoch krajín potom vyznie odlišne. Slovensko má síce stále mierne lepší pomer verejného dlhu k ročným príjmom (169 vs. 180 percent), ale horší pomer deficitu k príjmom verejných financií (8,3 vs. 7,2 percenta).
Ukazovatele majú vypovedaciu schopnosť pri hlbšej analýze verejných financií, podobne ako vplyv makroekonomického prostredia na vývoj verejných financií v nadväznosti na štrukturálny deficit. Vyplýva z nich, že spolu s opatreniami na konsolidáciu verejných financií v roku 2014 treba na Slovensku na rok 2015 a 2016 pripraviť štrukturálne opatrenia k dlhodobo udržateľnému vývoju verejných financií.
Rudolf Sivák,
rektor EU v Bratislave