Po desiatich rokoch odchádza z funkcie český prezident Václav Klaus. Komentátor Hospodářských novin Petr Fischer s ním v mnohom nesúhlasil. Bol po celý čas jeho veľkým oponentom. Práve preto dostal za úlohu nájsť momenty, za ktoré by mu mohli byť Česi vďační. Nakoniec ich našiel sedem. Aj tí, ktorí Klausa nemohli za tých desať rokov jeho prezidentovania vystáť, musia na jeho politike aj spôsobe politiky nájsť pozitívne momenty. Tu sú:
1. Rýchla liberalizácie ekonomiky
Spolu s Vladimírom Dlouhým, Tomášom Ježkom a ďalšími ekonómami sa Václavovi Klausovi podarilo presvedčiť spoločnosť o rýchlej liberalizácii cien, uvoľnenie kurzu meny a ďalších makroekonomických úpravách, ktoré posunuli voľakedajšie Česko-Slovensko k fungujúcej trhovej ekonomike.
Práve Klaus (spolu s Dlouhým) bol tým, kto verejnosti vysvetlil nutnosť tohto kroku, ktorý so sebou niesol napríklad nepríjemný rast cien.
2. Politické strany
Klaus dokázal presvedčiť voliča, že má zmysel voliť novovzniknutú občiansku stranu a že stranícky systém musí byť základom demokracie. Čiastočne sa mu to podarilo. Aj keď potom sám od roku 1997 systematicky pracoval na tom, aby ľudia túto dôveru v politické strany stratili a videli ich ako nedôveryhodné lobistické bunky svojho druhu.
3. Oživenie debaty
Hoci názory odchádzajúceho prezidenta sú často veľmi vyhranené, darilo sa mu oživovať debatu, ktorá by zrejme inak vôbec neprebiehala. Najdôležitejšia bola tá okolo vstupu do Európskej únie a o jej prínosoch.
Typické je, že nikto nedokázal na Klausa jasne a zrozumiteľne reagovať tak, aby sa mu v tejto diskusii vyrovnal, hoci už len počtom výskytu v médiách.
4. Rozpory slov a činov
Radikálny rozpor medzi ideologickou rétorikou a praktickými politickými činmi, ktorými Václav Klaus najviac iritoval verejnosť, vyvolal potrebu kontrolovať politikov. Potrebu nútiť ich skladať účty, ukazovať im ich vnútorné rozpory, ktoré ničia dôveryhodnosť.
Nie že by to ostatní politici tiež nerobili, ale dominantné postavenie Václava Klausa na českej scéne z neho urobilo exemplárnu figúru.
5. Sebavedomý národ
Klaus často zdôrazňoval národné prvky, to, že si všetko môžeme robiť podľa vlastných meradiel a pravidiel, nepriamo tak oživoval premýšľanie o národnej identite. Vzhľadom na nespornú vypätosť jeho výrokov si veľa ľudí uvedomilo, že čo je české, nemusí byť nutne dobré a že pri tom ako sa myslí „české“, musíme vždy masarykovsky vychádzať zo svetového či z európskeho kontextu. Vďaka zaťatému vytrhávaniu národnej výnimočnosti z kontextu tento kontext konečne poriadne vnímame.
6. Jazyk
Prezidentova neuveriteľná schopnosť vymýšľať nové slová, prekrúcať súčasné, zdrobňovať a podobne priviedla mnoho ľudí k poznaniu, že na jazyku záleží aj v politike. A že aj tu platí: „podľa slov ich spoznáte“.
7. Mediálna politika
Václav Klaus dokázal vrtieť médiami. Všetky mu išli viac-menej poruke, či už s ním nesúhlasili, alebo áno. Klausova fotografia, text, reportáž o jeho výrokoch či cestách, to bolo pre médiá zlato priťahujúce pozornosť.
Aj vďaka tomu veľa ľudí pochopilo, aké dôležité sú médiá pre súčasnú demokraciu, ale ako sa tiež dajú zneužívať a aké vedia byť manipulatívne.
Petr Fischer, analytik, Hospodářské noviny