Žiadna závislosť nie je dobrá. A je jedno, či sa bavíme napríklad o závislosti od tabaku alebo plynu. Samozrejme, v prípade plynu máme na mysli závislosť energeticko-ekonomickú. Naša jednostranná závislosť od plynu a tiež od jeho dovozných trás je zrejmá. A v súčasnosti sa o nej opäť vo veľkom diskutuje. Podobne ako pred piatimi rokmi, keď bol tranzit plynu cez Ukrajinu ohrozený. Slovensko je malá krajina a po transformácii hospodárstva za posledných 20 rokov je silne prepojené na západné ekonomiky. Ekonomické a finančné linky na bývalých spojencov z východného bloku sa oslabili. Závislosť od ropy a plynu však zostala silná. Súčasná napätá situácia medzi Ukrajinou a Ruskom preto môže ovplyvniť aj Slovensko. Aj keď sú naše obchodné a finančné vzťahy s oboma krajinami limitované. S výnimkou dovozu a transportu komodít, predovšetkým ropy a plynu. Podiel slovenského vývozu na Ukrajinu na našom celkom vývoze bol v minulom roku 0,7 percenta. Podiel dovozu tvoril iba jedno percento. Váha Ruska je však vyššia. Na strane vývozu sú to v tovarovej výmene štyri percentá. Avšak na strane dovozu je to viac ako desať percent. A navyše naša závislosť od dovozu plynu a ropy z Ruska je takmer sto percent. Závislosť západoeurópskych krajín meraná napríklad podielom dovozu plynu a ropy na celkovej spotrebe je rôzna. Od vysokej v prípade niektorých severských krajín a Pobaltia až po nulovú a klesá smerom na západ. Pritom aj pre Rusko je vývoz energetických komodít životne dôležitý. Príjmy federálneho rozpočtu sú z viac ako polovice nadviazané na export ropy a plynu. Pre všetky strany by zrejme bolo najlepšie riešenie krízy za diplomatickým stolom. Keď sa však napínajú politické svaly, ekonomická logika môže ísť dočasne bokom.