Hneď na začiatku je dôležité položiť si otázku: prečo sa vlastne mali konať predčasné voľby? Áno, jedným z dôvodov boli najrôznejšie škandály a politické kotrmelce. Omnoho dôležitejšie však bolo, že politické strany veľmi zložito hľadali spoločnú reč. Kľúčová otázka preto znie: uvidíme po voľbách v poslaneckej snemovni viac porozumenia?
Ťažko. Aspoň tomu nasvedčuje prvý pohľad na volebné výsledky. Predčasné voľby sa skončili patom. A to ešte veľmi nepriehľadným patom. Do snemovne sa dostali nové zoskupenia, ktoré síce hlásajú atraktívne heslá, ale programovo nie sú vymedzené doprava alebo doľava. Preto bude v ďalších mesiacoch zaujímavé sledovať, ako veľmi sa budú tieto strany držať svojich predvolebných sľubov. Väčšina nových zoskupení prilákala voličov tým, že chcela zmeniť vžité poriadky.
To však v skutočnosti vôbec nepôjde ľahko. Pritom bez niektorých z týchto strán (predovšetkým bez hnutia ANO) sa nová vládna koalícia pravdepodobne nezaobíde. Rokovanie o podobe novej vlády bude veľmi tŕnisté. Je totiž isté, že na zostavenie vlády nebude stačiť dohoda dvoch strán, bude ich treba viac. To znamená, že ich spoločné vládnutie bude musieť byť plné kompromisov.
Pokiaľ chceme hľadať nejakú paralelu v zahraničí, nemusíme chodiť ďaleko do minulosti. V Taliansku sa na začiatku februára tiež konali predčasné voľby. Tie sa, podobne ako u nás, skončili remízou. Následné vytváranie širokej vládnej koalície premiéra Enrica Lettu trvalo viac ako dva mesiace. A pretože sú programy tamojších koaličných partnerov veľmi odlišné, spoločné vládnutie im poriadne škrípe. Na začiatku októbra dokonca musel Lettov kabinet znova požiadať o vyslovenie dôvery.
Záver je teda jasný. Široké koalície, pokiaľ aj prežijú dlhší čas, majú veľmi zúžený priestor na presadzovanie reforiem.
A čo prinesú predčasné voľby českej ekonomike? Nasledujúce týždne budú na politickej scéne mimoriadne explozívne, pretože tvorenie novej koalície bude behom na dlhú trať. Česká ekonomika sa v tomto čase nebude môcť oprieť o stabilnú politickú klímu. Omnoho horšie však je, že koniec roka už klope na dvere a zatiaľ nebol schválený rozpočet na budúci rok. A keďže je takmer isté, že rokovania o zostavení novej vládnej koalície sa povlečú, rozpočet nemusí byť snemovňou len tak okamžite schválený. Vo vzduchu sa vznáša rozpočtové provizórium.
Trochu inou optikou nazerajú na výsledok volieb firmy. Podnikateľskému sektoru sa v prvom rade uľavilo, že voľby sa neskončili víťazstvom ľavice. Najväčší favorit volieb, ČSSD, sa totiž netajil plánom na zvýšenie daní z príjmov právnických osôb. Navyše niektoré strategické odvetvia (finančníctvo, energetika, telekomunikácie) plánovala zaťažiť tridsaťpercentnou sadzbou dane. Ako keby sa socialisti vôbec nepoučili z predchádzajúcich rokov.
Zmeny daňových zákonov (zvyšovanie sadzieb DPH) za predchádzajúcej vlády sa postarali o to, že sa Česká republika prepadla do najhlbšej recesie medzi krajinami stredoeurópskeho regiónu. Vyššie zdanenie firiem by znova pridusilo českú ekonomiku, ktorá sa dostáva z krízy s veľkou námahou. Navyše má mnoho firiem už teraz plné ruky práce s nástrahami nového Občianskeho zákonníka, ktorý začne platiť od budúceho roku.
Výsledky českých volieb si skôr či neskôr všimnú aj v zahraničí. Pokiaľ sa nejakou šťastnou náhodou nepodarí zostaviť stabilný vládny kabinet, začnú nad Českom krúžiť ratingové agentúry. Tie svoj ústretový postoj podmieňujú tým, že sa bude česká vláda snažiť riešiť otázku budúcich dôchodkov. Lenže do druhého piliera vstúpilo len o málo viac ako 80-tisíc ľudí. Je jasné, že tento koncept zlyhal. Onedlho sa teda môže stať, že Česko príde o svoje pomerne dobré ratingové známky. To by malo negatívny dosah aj na štátnu kasu. Zhoršenie ratingu by šlo ruka v ruke so zvýšením sadzieb štátneho dlhu.
Jiří Cihlář
analytik finančných trhov, Next Finance