Od konca finančnej krízy banky stále niekto stresuje. Vlastne, testuje. Národné centrálne banky robia svoje pravidelné záťažové skúšky, kontinentálne testy koordinoval Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, neskôr agendu prevzal Európsky orgán pre bankovníctvo. Čo sa medzitým stalo? Sem-tam nejaká banka padla, sem-tam ju iná zhltla alebo ju dokonca štát zachránil.
Alebo niektoré banky nesúhlasili so vzorcami na odhad svojej odolnosti a odmietli zverejnenie svojich výsledkov.
To, že národné aj celoeurópske testy nie sú dokonalé a že je možné ich zo strany bánk akosi obísť, ukázal minulý rok. Keď sa finančné inštitúcie dozvedeli detaily nových testov, zľakli sa následkov. Zjednodušene povedané, zistili, že už nemôžu tak jednoducho zaparkovať nákladiak s odpadom za roh a tváriť sa, že im nepatrí.
Niekoľko sebavedomo sa tváriacich talianskych alebo rakúskych bankových domov dovtedy zdôrazňujúcich svoj konzervatívny prístup k investovaniu, odolnosť voči finančnej kríze či správnosť investovania do niektorých postkomunistických krajín, odpísalo miliardy. Začali čistiť to, čo ako špinu neodhalili záplavy predchádzajúcich testov.
Ten stres bánk zo stresových testov prináša jednu nádej. Že v nedeľu zverejnené výsledky budú dôveryhodnejšie ako tie predchádzajúce. A že po šiestich rokoch od vypuknutia finančnej krízy sa dozvieme, ako na tom európske banky sú.