,,Kto je vlastne ten Kiska", pýtal sa pred rokom v prezidentskej kampani Hrušovský, kandidát spojenej pravice. Dnes stojí otázka inak. Kto bol vlastne ten Hrušovský?
A čo bude so zraneným Ficom?
Ale vráťme sa k pôvodnej otázke - kto je Kiska. Kiska je muž, ktorý v prvom kole prezidentských volieb vymazal z mapy celú slovenskú pravicu. A v druhom kole rozbil dominantného Fica. Kiska pred rokom za dva týždne obrátil hore nohami slovenskú politiku. A stal sa prezidentom s historicky najlepším volebným výsledkom.
Keby sa niekto pozrel na tento obraz zvonku, bez toho, aby poznal pozadie, mohol by si myslieť, že Kiska je výrazný človek s mimoriadnymi schopnosťami, bojovník obdarený vodcovským nadaním a dominantný typ, ktorý by mohol byť silným prezidentom. A jedným z lídrov slovenskej politiky.
Áno, volebné výsledky by ho na to mohli predurčovať. Ale... V skutočnosti sa Kiska javí ako pravý opak zmienených vlastností.
Ak by sme mali Kisku charakterizovať jediným slovom, povedali by sme, že je priemerný. Bol priemerný v kampani, kde nebodoval silnými víziami. Bol priemerný v diskusiách a dueloch, kde veľmi neprevyšoval súperov. Bol priemerný vo vystúpeniach a posolstvách, ktoré si málokto zapamätal.
A práve táto vlastnosť - priemernosť plus odstup od politiky - rozhodla o jeho raketovom úspechu.
Brat podnikateľa
Mimochodom, Kiska bol priemerný aj ako podnikateľ a obchodník.
Andrej Kiska si síce budoval imidž úspešného manažéra a filantropa, ktorý sa vypracoval z ničoho na finančného magnáta, potom predal podnik a presmeroval sa na charitu. Ako zakladateľ súkromnej nadácie Dobrý anjel... Skutočnosť je ale trochu iná. Kiska sa v biznise nepresadil ako líder, ale ako spolujazdec. A aj dnes stále aktívne podniká ako spoluvlastník nebankoviek.
Prečítajte si aj:
Minúta po minúte: Toto bol deň, kedy Fico utrpel najväčšiu prehru
Skupinu splátkových firiem Quatro – Triangel nezakladal Andrej Kiska. Hlavou a motorom podniku bol jeho brat, ktorý mal vo firme rozhodujúce slovo. Jeho spoločníkmi boli aj bratranec a ako akcionár s tretinovým podielom aj Andrej Kiska. Kiskovci si požičali peniaze v Poľnohospodárskej banke s komerčným úrokom (vtedy) cez 15 percent. A ľuďom ponúkal finančné služby s ročným úrokom cez 40 percent. Bol to princíp kupovania a predávania peňazí. Preto podnik ostal celý čas preťažený úvermi - a začal hľadať investora. V roku 2005 skupinu Quatro od Kiskovcov kúpila VUB banka za 1, 7 miliardy korún. Necelú miliardu korún si rozdelili Kiskovci. Zvyšok išiel na splatenie záväzkov a vyplatenie malých akcionárov.
Kiskov podiel na výnosoch z predaja bol asi 300 miliónov korún. 10 miliónov eur. Desatinu (dnes milión eur) dal na rozbeh nadácie Dobrý anjel.
Presne v tom istom čase, keď Kiskovci predali podnik na Slovensku (rok 2005), založili nový biznis v Česku. Andrej Kiska v Česku podniká ako vlastník finančnej spoločnosti TGI money. Spoločnosť poskytuje úvery na bývanie s ročným úrokom cez 10 percent. Ďalšou Kiskovou firmou v Česku bola spoločnosť 42 financial services, ktorá poskytuje finančné služby na burzových aj mimoburzových trhoch. Má v nej 33 percent.
Na Slovensku má Kiska a spol. príjmy z prenájmu - skupina naďalej Quatro sídli v ich priestoroch.
Kto je teda Andrej Kiska?
Presne túto otázku si na začiatku, pred voľbami, ešte v roku 2012, položil aj Kiska. Dal si spraviť súkromný prieskum s otázkou, čo o ňom ľudia vedia. Odpoveď: Kiska je nikto. Ľudia o ňom nič nevedeli. Netušili, že existuje. Krátko na to Kiska oblepil celé Slovensko bilbordmi.
A dobre urobil. Potom už ľudia vedeli, že existuje. Investícia asi 500 tisíc eur do marketingu, reklamy, platených prieskumov a volebného tímu mu stačila na to, aby bol favoritom na postup do druhého kola prezidentských volieb. S prognózou, že má šance poraziť Fica.
Kiska mal len jeden problém. Ľudia stále nevedeli, kto vlastne je, aký je, čo hlása, kam patrí. Svetonázorom, vierou, politickým presvedčením. Kiska mal stále len tvár. Nie meno, názory a vlastnosti. Lenže... Táto jeho slabina sa nakoniec ukázala ako jeho silná zbraň.
Z Kisku nespravili favorita volieb roky politickej driny, ale pravý opak: viera ľudí, že je čistý, že ,,nie je ako oni" a ,,nepatrí k nim“. Že nie je súčasťou prehnitého systému strán a politickej korupcie. Kisku katapultovala hore šedá zóna slovenskej politiky. Podporovali ho najmä nerozhodní a sklamaní voliči, skeptici, rebeli, radikáli, nevoliči, ľudia protestu... Slovom, všetci tí, ktorí nenávidia strany, politikov a ich systém. A volajú po zmene. Nech ju už prinesie ktokoľvek. Najlepšie niekto, kto nežil ako parazit z politiky a štátnych funkcií, ale z vlastného biznisu.
Kiskovi muži. Jeden od Dzurindu, druhý od Radičovej
Neskúsený a nevýrazný Kiska za svoj úspech vďačí aj dvom mužom, ktorí mu robili kampaň: Radovi Baťovi (poradca premiérky Radičovej) a Sergejovi Michaličovi (poradca premiéra Dzurindu). Ich úlohou bolo udržať Kisku v nekonfliktnej polohe. Vyšlo im to. Napriek Ficovym provokáciám.
Kiskova kampaň pripomínala poker. Kto si udrží nervy na uzde a neodkryje slabé karty, vyhrá. Kto sa neovládne, prehrá... Kiskov tím bol už od začiatku pod tlakom - aby už konečne udreli na Fica, vstúpili do konfrontácie, bojovali a mobilizovali agresívne naladených jastrabov medzi pravicovými voličmi. Presne toto Baťo s Michaličom odmietali.
Kiska bodoval vďaka svojej priemernosti - že nevyčnieval a neprovokoval. A vďaka slabej nekonfliktnej polohe, ktorú si udržal až do konca. Naopak, keby vstúpil do tvrdých osobných súbojov s Ficom, vyšiel by z nich ako slabší. A urobil by presne to, čo jadru jeho voličov prekáža. Stal by sa z neho otravný konfliktný politik. Jednoducho: bojovne naladených pravicových voličov mal Kiska istých - volili by ho proti Ficovi, aj keby kampaň trávil na lyžovačke so scientológmi. A jadro voličov zo šedej zóny si udržal - hlavne vďaka polohe nezávislého kandidáta, ktorý sa nenechá zatiahnuť do politického boja. Baťo s Michaličom odviedli dobrú prácu.
Michalič sa stal politickým poradcom nového prezidenta Kisku. A určite to dezorientovanému Kiskovi pomohlo. Michalič rozumie politike a ako poradca to nezvykol hrať sám na seba - ako väčšina servilných poradcov, ktorí slepo poslúchajú lídra. Malý príklad: pre upadajúcu SDKÚ ešte za Dzurindu vypracoval analýzu, za akých predpokladov by sa mohla revitalizovať. Jedným zo záverov analýzy bola téza, že s Dzurindom ako lídrom to nepôjde a že dozrel čas na zmenu. Krátko nato prišla ,,zmena" - Michalič v Dzurindovej SDKÚ skončil...
Kiska sa chytil. A pracuje na sebe
Na Kiskovi treba oceniť, že sa ako prezident chytil. A vypracoval. Z priemerného filantropa, ktorý ťažko formuloval názory, sa stal celkom slušný, aktívny a kritický prezident. A čo je podstatné: určite je lepší ako podpriemerný Gašparovič.
Prezident Kiska bol už od inaugurácie kritický k vláde (zablokoval nových ústavných sudcov s náterom Smeru, kritizoval ministra zdravotníctva). Začal byť - zrejme pod vplyvom poradcu Bútoru - názorovo vyhranený (zastal sa Ukrajiny, ktorej Rusko vzalo Krym). A zároveň ostal korektný a nekonfliktný.
Kiska za rok ukázal, že má všetky predpoklady na to, aby sa rýchlo učil a aby sa stal normálnym, slušným prezidentom, ktorý nebude v straníckej sieti, ale nad ňou. V tomto to bude mať celkom ľahké, keďže politika za Dzurindu a za Fica uviazla najnižšie, ako mohla. V suteréne.