Blbá nálada je už akousi konštantou politickej situácie v Čechách a na Slovensku. Tak často o nej všetci hovoríme, že už sme jej aj prestali veriť.
Na rozdiel od Slovákov to Česi vzali smrteľne vážne a vymenili volebné karty, ktoré za riekou Moravou rozdávali od roku 1993 vždy tí istí: pravicová ODS a ľavicová ČSSD. Zatiaľ čo tá prvá prišla o viac ako polovicu voličov a v opozícii sa bude modliť za svoje holé prežitie, tá druhá bola takým favoritom volieb, až prišla o časť voličov a teraz sa bude triasť, či k šanci na zostavenie vlády jej pomôže výmena beztvarého straníckeho šéfa (hovoria mu Bohuslav Sobotka).
Klasický cyklus striedania dvoch silných strán sa teda v Česku skončil a po opakovanej otrave jedom z korupcie, polomafiánskych kmotrov a žabomyších sporov nastupuje nová éra, ktorú zatiaľ nelemuje v prvom rade až tak program, ako skôr nové tváre (Andrej Babiš, Tomio Okamura). Tak vyzerá jasná odpoveď Čechov na blbú náladu, ktorú reprezentovala jedna politická garnitúra.
Pre Slovákov to nie je žiadne systémové riešenie, ale aj tak skvelý darček k 95. výročiu založenia štátu Čechov a Slovákov. Presnejšie pre tých, ktorí budú na zmenu vlády Roberta Fica o pár rokov apelovať, ale sami sa ňou už stať nemôžu. Sú tam príliš dlho a volanie po nových poriadkoch im už uverí iba málokto. Teraz dostali novú šancu – za predpokladu, že voľby v Česku nesledovali iba Ján Figeľ, Béla Bugár či Pavol Frešo, ale aj niekto iný v KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS.
V opačnom prípade to už nebude o blbej nálade, ale už iba o obyčajnej srande. Pretože, ak si niekto v Smere-SD zapol cez víkend českú televíziu, Robertovi Ficovi kandidovať na prezidenta SR nedovolí.