Som jedným z laureátov tohtoročnej Ceny za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Uvedomujem si kritiku ocenenia zo strany ľudí, ktorí tvrdia, že ekonómia – na rozdiel od chémie, fyziky alebo medicíny, za ktoré sa Nobelova cena tiež udeľuje – nie je veda. Majú pravdu?
Dôraz na slovo veda
Problémom ekonómie je skutočnosť, že sa nutne zameriava na ekonomickú politiku namiesto odhaľovania základných súvislostí. Ekonomické údaje v skutočnosti nikoho nezaujímajú v inom zmysle než ako pomôcka ekonomickej politiky: ekonomické javy v nás nevyvolávajú tú istú fascináciu ako vnútorná rezonancia atómu alebo fungovanie vezikúl v živej bunke. Ekonómiu posudzujeme podľa toho, čo dokáže vytvoriť. Má skôr praktický ako duševný charakter.
Len čo sa zameriame na ekonomickú politiku, prejaví sa rad aspektov, ktoré nemožno označiť za vedu. Do hry vstupuje politika, pričom politické pózy bývajú bohato odmenené verejným záujmom. Nobelova cena je koncipovaná tak, aby odmeňovala tých, ktorí nepoužívajú triky, aby si získali pozornosť, a kto by vo svojom poctivom hľadaní pravdy mohli byť prehliadaní.
Prečo sa cena udeľuje za ekonomickú vedu, a nie len za ekonómiu? Ostatné ceny sa predsa tiež neudeľujú za chemické vedy alebo za fyzikálne vedy. Odbory ľudského snaženia používajúce vo svojom názve slovo veda obvykle bývajú tie, ktoré emocionálne oslovujú masy ľudí a v ktorých verejnú mienku ovplyvňujú tiež chvastúni.
Výraz politická veda začal byť populárny koncom osemnásteho storočia, aby odlíšil politológiu od všetkých straníckych názorov, ktorých cieľom nebolo hľadať pravdu, ale získavať hlasy voličov a vplyv. Astronomická veda bola koncom devätnásteho storočia bežný pojem, ktorý mal odlíšiť astronómiu od astrológie. Taktiež pojem hypnotická veda sa v devätnástom storočí používal v snahe odlíšiť vedecký výskum hypnotizmu od čarodejníctva.
Potreba takýchto termínov existovala, pretože šarlatánske náprotivky vedcov mali vo všeobecnej rozprave oveľa väčšie slovo. Vedci sa tak sami museli za vedca vyhlasovať.
Tiež pojmy astronomická veda a hypnotická veda s postupom dvadsiateho storočia takmer vymizli – azda preto, že viera v okultné v serióznej spoločnosti ochabla.
Kritika fyziky
Kritici ekonomických vied niekedy poukazujú na rozvoj ekonomickej pseudovedy a tvrdia, že tento odbor využíva vonkajšie znaky vedy, napríklad zložité matematické výpočty, ale iba „na parádu“. Napríklad spisovateľ Nassim Nicholas Taleb vyhlásil vo svojej knihe Oklamanie náhodnosťou z roku 2004 o ekonomických vedách: šarlatánstvo môžete zakryť pod nánosom rovníc a nikto vás nemôže načapať, pretože riadený experiment jednoducho neexistuje.
Ani fyzika sa však nezaobíde bez podobných kritikov. Lee Smolin vo svojej knihe Problém s fyzikou: Vzostup teórie strún, pád vedy a čo príde nabudúce z roku 2004 kritizoval odbor fyziky, že sa necháva zvádzať krásnymi a elegantnými teóriami, a nie tými, ktoré možno overiť experimentom. Podobne aj Peter Woit vo svojej knihe To už ani nie je zle: Krach teórie strún a hľadanie jednoty vo fyzikálnych zákonoch z roku 2007 obvinil fyziku viac-menej z rovnakého prehrešku, akého sa údajne dopúšťajú matematickí ekonómovia.
Ekonómia je o ľuďoch
Som presvedčený o tom, že ekonómia je oproti fyzikálnym vedám o niečo zraniteľnejšia voči modelom, ktorých platnosť nikdy nebude zrejmá, pretože nutnosť aproximácie je v nej oveľa silnejšia ako vo fyzikálnych vedách, najmä vzhľadom na to, že ekonomické modely opisujú skôr ľudí ako magnetickú rezonanciu či základné častice. Ľudia môžu jednoducho zmeniť názor a začať sa správať úplne inak. Dokonca môžu mať neurózy alebo problémy s identitou, čo sú zložité javy, ktoré odbor behaviorálnej ekonómie považuje za dôležité na pochopenie ekonomických výstupov.
Všetka matematika v ekonómii však nie je šarlatánska, ako naznačuje Taleb. Ekonómia má tiež dôležitú kvantitatívnu stránku, ktorej sa nemožno vyhnúť. Najväčšou úlohou je preto skombinovať matematické poznatky ekonómie s takým typom úprav, ktoré sú potrebné, aby boli modely v súlade s nezredukovateľným ľudským prvkom ekonómie.
Rozvoj behaviorálnej ekonómie nie je v zásadnom rozpore s matematickou ekonómiou, ako sa niektorí ľudia domnievajú, hoci môže byť v rozpore s niektorými aktuálne módnymi matematickými ekonomickými modelmi. A hoci má ekonómia vlastné metodologické problémy, základné úlohy, ktorým vedci čelia, sa nijako zásadne nelíšia od úloh, ktoré riešia vedci v iných odboroch. S ďalším vývojom potom ekonómia rozšíri svoj repertoár metód a dôkazných zdrojov, stane sa ako odbor silnejšia a šarlatáni budú odhalení.
Robert J. Shiller, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2013
© Project Syndicate