Za takýto hokejový výsledok by sme boli na našich chlapcov veľmi pyšní. Možno by sme to oslavovali ako špeciálnu medailu. Čo je pri hokeji len snom, to sme už stihli dokázať vo verejných financiách. Za minulý rok totiž narástol verejný dlh Slovenska takmer o deväť percent HDP, pričom Švédsku nenarástol vôbec. V raste zadlženia štátu sme tak dosiahli výsledok Slovensko – Švédsko 9:0. Nie je to však dôvod na radosť, ale naopak. Dlh Slovenska totiž prekročil kritickú hranicu 50 percent HDP a minister financií bude musieť v najbližších dňoch v parlamente vysvetľovať dôvody a navrhovať opatrenia na nápravu.
Tempom nárastu dlhu sme sa v Európskej únii dokonca priblížili k Cypru, Španielsku či Portugalsku. Dostali sme sa tak medzi krajiny, ktoré sú na pokraji krachu. Ak by sme takto hospodárili viac rokov, tak by nám hrozil finančný kolaps. Na vysoký štátny dlh pritom doplácajú Slováci už teraz. Vláda totiž každý rok platí za dlh úroky. Ak by ich nemusela platiť, tak by zostalo 1,3 miliardy eur na iné výdavky. Za tieto peniaze by napríklad mohol štát znížiť dane každému pracujúcemu takmer o 600 eur ročne alebo by sa z nich ušlo každému nezamestnanému takmer 300 eur mesačne. Teraz však tieto peniaze nejdú ľuďom, ale cez úroky idú bankám a finančným inštitúciám.
Vláda Smeru sa, žiaľ, tvári, že sa nič nestalo, a keď sa aj stalo, tak že ona za to nemôže. Opak je však pravdou. Hlavnú zodpovednosť za tento nárast dlhu nesie práve SMER. Korene problému siahajú do čias jeho prvej vlády. Ekonomické problémy sa vtedy rozhodli riešiť nárastom svojich výdavkov. Ročné deficity sa vyšplhali v druhej polovici ich vládnutia na rekordných 8 percent HDP. A čo štát míňal nad svoje príjmy, to si musel požičať. Dlh nám vtedy narástol takmer o polovicu z 28 na 41 percent HDP. Čo sa vtedy minulo na pofidérne projekty, teraz chýba na základné fungovanie štátu. Nečudo, že väčšina nárastu nového dlhu je práve kvôli deficitu.
Za ďalšiu časť, konkrétne štvrtinu nárastu nového dlhu, môže zlé rozhodnutie ministra financií Petra Kažimíra. Ten sa rozhodol požičať si o vyše dve miliardy eur viac, ako bolo treba. Pre prípad, že by požičiavanie zdraželo. Do svojej rovnice však zabudol zarátať úroky, ktoré platíme zbytočne za peniaze, ktoré momentálne nepotrebujeme. Jeho odhad mu pritom nevyšiel a požičiavanie nezdraželo. V súkromnej firme by mu za zlé rozhodnutie hrozili sankcie. Premiéra to však zjavne netrápi, veď to zaplatia ľudia cez zvýšené dane, odvody či poplatky.
Vláda by ešte mohla zlepšiť pomer zadlženia a HDP tým, že by svojimi opatreniami podporovala hospodársky rast. Dalo by sa to napríklad znížením daňového zaťaženia práce a podnikania, znížením bremena byrokracie na pleciach podnikateľov či zlepšením ochrany serióznych podnikateľov pred neserióznymi. Smer však robí pravý opak. Zvýšením daní, odvodov a byrokracie demotivuje pracovať a podnikať. Neplatenie faktúr sa opäť dostáva do módy a ruinuje najmä malých podnikateľov. To sa odzrkadľuje na útlme investícií a rast HDP Slovenska sa blíži k nule.
Raz sa možno stane, že v hokeji so Švédmi vysoko vyhráme. V porovnaní vývoja verejného dlhu sme však dostali od Švédov, vzoru našej sociálnodemokratickej vlády, poriadny výprask. Nastrieľali sme si 9 gólov do vlastnej bránky. Doplatili sme na chyby trénera, brankára aj ostatných hráčov. Predseda vlády by ako dobrý tréner mal postaviť takých hráčov, ktorí nepustia mecenášov k bránke. Žiaľ, náš premiér postavil takých, ktorých si mecenáši sami vybrali. Minister financií by ako dobrý brankár mal brániť verejné financie. Ten náš však plytvanie prehliada. Ak sa situácia neotočí, mali by sme uvažovať nad výmenou trénera a postavením nového mužstva. Inak budeme aj naďalej vysoko prehrávať.
Miloš Moravčík, podpredseda KDH pre verejné financie