Slovenský bankový sektor oslávil dvadsať rokov svojej existencie. Za ten čas prešiel významnými zmenami. Kým úvod v deväťdesiatych rokoch vyzeral na prvý pohľad vynikajúco, bol to iba vrchol ľadovca. Teda jeho na prvý pohľad najviditeľnejšia časť. Rast vkladov dosahoval v roku 1996 viac ako tridsať percent. Rast aktív bol v rovnakom roku takmer dvadsať percent. Úverová expanzia si zasa v polovici tejto dekády pripísala viac ako dvadsaťpercentný prírastok. Na prvý pohľad impozantné čísla. Ale druhá neviditeľná časť spomínaného ľadovca už tak impozantne nevyzerala.
V predchádzajúcom období ekonomickej transformácie banky naakumulovali úvery, ktoré dlžníci nesplácali. Kapitálová primeranosť sektora klesla do konca roka 1998 takmer na tri percentá, teda hlboko pod optimálnu úroveň. Na konci tretieho štvrťroka 1999 tak bolo v bilanciách finančných inštitúcií štyridsať percent zlých úverov. No a aby toho nebolo málo, tak na konci dekády im z uvedených dôvodov chýbalo asi štyridsať miliárd vlastných zdrojov. Nasledovali pády viacerých bánk a nevyhnutná sanácia ďalších štátom vlastnených peňažných ústavov. Ich podpora sa vyšplhala až zhruba na dvanásť percent hrubého domáceho produktu.
Dnes máme, našťastie, dostatočne silné a zdravé banky, ktoré bez problémov ustáli aj turbulencie vo viacerých krajinách eurozóny. Slovensko totiž patrí medzi iba osem štátov Európskej únie, ktoré neboli nútené svojim bankám poskytovať pomoc. Kapitálová primeranosť dosahuje takmer sedemnásť percent, teda vysoko nad odporúčanú hodnotu, a neporovnateľne vyššie, ako boli tri percentá v krízovom roku 1998.
Okrem bezpečnosti a stability sa však domáce bankovníctvo výrazne posunulo aj v kvalitatívnej úrovni. Za posledných dvadsať rokov sa výrazne skrátil čas na implementáciu nových produktov a služieb. Kým príchod prvého bankomatu k nám od jeho uvedenia vo svete trval dvadsaťdva rokov, tak dnes trvá implementácia nových inovatívnych služieb jeden rok a menej. V niektorých inováciách sme dokonca na čele pelotónu a v oblasti bezkontaktných platieb sme považovaní za najinovatívnejšiu krajinu. Bezkontaktné karty majú u nás druhú najvyššiu penetráciu v Európe.
Dnes už málo, najmä mladých, ľudí žije bez úveru. Ťažko si však asi vedia predstaviť, že čas schválenia úveru bol pred pätnástimi rokmi (teda v čase prvého rozbehu hypoték) jeden mesiac namiesto dnes bežného času 1 až 5 dní. Taktiež výrazne klesol podiel splátky hypotéky na priemernej mzde zhruba zo 160 percent na dnešných približne 30 percent.
Všetky tieto zmeny si vyžadovali investície, ktoré sa diali pri zachovaní alebo posilnení kapitálovej sily, pričom naše banky nepotrebovali žiadnu štátnu pomoc. Do tretieho desaťročia tak vstupujú vo výrazne inom postavení, ako na sklonku tisícročia. A to je dobrá správa pre sporiteľov aj pre hospodárstvo. Peňažný systém je totiž krvným obehom ekonomiky. Keď nefunguje, aj inak na oko zdravý organizmus môže mať problémy.
Marek Gábriš, hlavný analytik ČSOB