Marian Kotleba uspel v župných voľbách, pretože bol extrémne iný ako všetci ostatní a pre frustrovaných ľudí sa stal hlasom periférie.
Pre jedných je zárukou, že urobí poriadok s Cigánmi, pre druhých exotom, ktorý urobí vietor v regionálnej politike kšeftov – a pre tretích symbolom zmeny, ktorú síce nikto nevie pomenovať, ale vždy sa nájde niekto, kto ju stelesňuje. Bez ohľadu na to, či zdraví Dobrý deň alebo Na stráž!
Tí, čo by si to mali všímať najviac, si zatiaľ nevšimli nič. Inak by sa Robert Fico nemohol chváliť víťazstvom v regionálnych voľbách a Pavol Frešo triumfom v Bratislave, kde sa začala a aj skončí jeho politická kariéra. Kotleba sa pritom stal reálnou politickou alternatívou voči hodnotám, ktoré odlišujú demokraciu od totality, november 1989 od februára 1948 a súčasné Slovensko od fašistického Slovenska v rokoch 1939 – 1945. Môže sa vyzliecť z gardistickej uniformy, ale z obdivu k Jozefovi Tisovi, relativizácii holokaustu Židov, či z nenávisti k menšinám, sa nevyzlečie nikdy.
Viac ako 71-tisíc ľudí to prehliadlo, pretože lepšie odpovede inde nenašli. Bohužiaľ, ani tú základnú, prečo je tá skorumpovaná demokracia aj tak stokrát lepšia ako svet Mariana Kotlebu. Keďže Fico a spol. na to čas nemali, tak im pripomeňme: v Kotlebovom svete už nebudete mať vy a vaši voliči priestor ani na periférii.