Ak mal niekto na Slovensku pocit, že po prepustení Mella, zrušení Sadikiho rozsudku, obvinení Spišiaka a „odpálení“ Čentéša už spravodlivosť nemá kam klesnúť, hlboko sa mýlil. Novú latku nastavili bratislavské súdy, ktoré priznali 150-tisíc eur pre Štefana Harabina za to, že Generálna prokuratúra potvrdila pravosť prepisu jeho škandalózneho rozhovoru so šéfom albánskej drogovej mafie. Predseda Najvyššieho súdu teda nedostane odškodné za to, že by bol nespravodlivo obvinený z nekalých kontaktov, ale za to, že jeho nekalé kontakty s Bakim Sadikim oficiálne potvrdil bývalý generálny prokurátor. Každý súdny človek vie, že účet za tento telefonát by mal platiť niekto iný. A nie peniazmi, ale doživotným dištancom z akejkoľvek verejnej funkcie. Ale na Slovensku sme sa vrátili do čias, keď sa pravda trestá a lži patrí odmena.
Podľa tohto princípu je dnes obvinený z ohovárania bývalý policajný prezident Spišiak. Hoci povedal „len“ pravdu, že mafiána Mella sa podarilo zadržať až po výmene niektorých policajných funkcionárov, dnes musí chodiť po výsluchoch a čakať, či ho Generálna prokuratúra postaví pred súd alebo nie. A policajti, ktorých sa pravda dotkla, sú opäť vo funkciách. Takto to vyzerá, keď sa pravda trestá a za lži patrí odmena.
Tento nebezpečný princíp sa počas druhej Ficovej vlády pomaly zakráda aj mimo justičných a bezpečnostných zložiek. Hneď po nástupe tejto garnitúry sa o tom presvedčila úradníčka ministerstva práce. Za to, že poukázala na korupciu v rezorte, sa jej Ján Richter odvďačil vyhadzovom. A na tento istý nebezpečný princíp dnes dopláca aj poctivá lekárka v nitrianskej nemocnici. Za odhalenie manipulácie so zdravotnou dokumentáciou detského pacienta jej nadriadení vzali osobné príplatky a preradili na iné pracovné miesto. A riaditeľ nemocnice, poslanec Valocký, sa len prizerá. A ministerka Zvolenská tiež. Niet silnejšieho dôkazu, že im pochybné praktiky neprekážajú. Naopak. Ak im niečo prekáža, tak je to odkrývanie podvodov. Takto to vyzerá, keď sa pravda trestá a za lži patrí odmena.
Je to najhorší signál pre tých posledných odvážlivcov, ktorí sa neboja poukázať na nespravodlivosť. Hoci by mali byť vzorom, sú „udupaní“ mocou. A pritom by to malo byť naopak. Tí, ktorí sú dnes vzorom, by mali byť v slušnej spoločnosti „udupaní“ mocou. Aj keď to niekedy vyzerá tak, že na Slovensku spravodlivosť prehráva, je našou morálnou povinnosťou zabojovať.
V pondelok píše Richard Sulík predseda strany SaS