Ako sa dalo čakať, pred vypuknutím predvolebného sucha nás zaliala sprcha „posledných“ prieskumov. Hoci ich, prirodzene, berieme s rezervou, najzaujímavejší poznatok je potvrdenie pádu Smeru výrazne pod štyridsať percent. Aj v záprahu s SNS by nemusel získať väčšinu (Median), prípadne by bola len veľmi tesná (Focus, MVK) a máme dôvody predpokladať, že trend bude kulminovať. Hoci Smer zúfalo, do omrzenia verklíkuje fantómové hrozby, stále nevie nastoliť migráciu ako tému kampane. Na druhej strane možno čakať ešte pár káuz v duchu maséra Kostku. Skrátka, voľby majú oveľa viac otáznikov, ako sa čakalo. Čo je dobre, demokracia je funkčná vtedy, keď plodí prekvapenia – výnimočne dokonca príjemné.
Samozrejme, ak by aj trend pokračoval, úvahy o pravicovom superzlepenci nie sú namieste, takú širokú koalíciu nechce nikto. V hre boli donedávna tri varianty – pokračovanie jednofarebnej vlády, vláda Smeru s národniarmi, prípadne široká koalícia. Keďže prvý variant je už asi vylúčený a koalícia s Dankovou SNS sa javí príliš tesná, čoraz pravdepodobnejšie vyzerá spolupráca Smeru s nejakou kombináciou Sieť, KDH a/alebo Most.
Čo znamená niekoľko mínusov a výrazné plusy. Široké koalície plodia frustráciu voličov, ktorí sa môžu cítiť podvedení a často znamenajú premárnený čas, keďže snahy o akékoľvek reformy sa negujú a pre pokoj v politickom konkubináte sa radšej nerobí nič. Na druhej strane by krajina hovorila navonok jednotnejším hlasom a mohli by sme zažiť prvé štyri roky, počas ktorých by polovica národa nemala pocit, že na jej hodnoty sa pri tvorbe politík neprihliada. To naozaj nie je málo. Ak sa vám to nepáči, pamätajte, že alternatívou je Smer s Dankom.