Bojkot ťukol do hokeja

Vojna medzi hokejistami a vedením zväzu sa síce dávno skončila, no v akejsi studenej forme drieme v mysliach najmä starších, ktorí už popravde nemali reprezentácii čo dať. Výsledkom neštandardnej snahy o zmenu pomerov v hokeji je nedôvera fanúšikov voči výberu Zdena Cígera, ktorá je výraznejšia ako po minulé roky. No bez ohľadu na výsledky Slovenska na šampionáte možno už dnes, pred prvým zápasom proti Maďarsku skonštatovať, že bojkot posunul nášho hokej. Tým, že sa Cíger s generálnym manažérom Róbertom Švehlom rozhodli ísť cestou radikálnej generačnej výmeny. S výhľadom do blízkej budúcnosti nemožno ich prácu hodnotiť ako krok späť. A to najmä v súvislosti s blížiacimi sa zimnými olympijskými hrami 2018 v Pjongčangu či majstrovstvami sveta, ktoré o tri roky privítajú Bratislava a Košice.

Samozrejme, k zostaveniu najmladšieho výberu Slovenska za posledných dvanásť rokov prinútili Švehlu s Cígerom aj zdravotné a rodinné dôvody desiatky zväčša tých skúsenejších lídrov. Zostáva veriť, že príčiny ich odmietnutí boli vyslovené úprimne a neboli len pokračovaním bojkotu.

Za falošnú hru a podozrivé vzbudzovanie antireprezentačných nálad môžeme označiť nepochopiteľný výlev Richarda Pánika. Ten len dva dni pred štartom turnaja verejne skritizoval vedenie reprezentácie. Po ňom už beztak početná skupina neprajníkov ešte vzrástla. A hladní vlci čakajú na blamáž reprezentácie, aby ju využili pri oslavnom výroku: „My sme to hovorili!“ Hlasy o vypadnutí do „béčka“ sa opakujú už ôsmy rok a opäť nebudú vyslyšané. Buďme pozitívni. Tešme sa z hokeja. Hádzanie špiny na mužstvo plné mladíkov a nováčikov neprospeje pred štartom turnaja nikomu z nich. A ani po ňom.