Opozičné protesty pred rezortom Bonaparte sú možno príjemným spestrením leta. A to je asi tak všetko. Nikto nespochybňuje húževnatosť opozície, no na mieste je i jedna banálna otázka. Rozmýšľajú v širšom časovom horizonte ako od jednej tlačovky po druhú?
Samoúčelne baštrngovať
Ak demonštrácie kedysi predstavovali jeden z nástrojov na dosiahnutie politického cieľa, dnes to vyzerá, že sa stali cieľom samotným. Minimálne ich maratón pred Bonaparte. Predsa nikto príčetný nemôže čakať, že opozičné turné pod Ficovými oknami vyvrcholí odvolaním ministra vnútra. Voliči Smeru by to pochopili ako potvrdenie podozrení a priznanie slabosti. To premiér skrátka nemôže pripustiť. A tak každé jedno baštrngovanie opozície má presne opačný efekt. Kým sa pred Bonaparte griluje, Kaliňák bude sedieť na stoličke. Vďaka opozícii. A to je škoda.
Odstúpenie Kaliňáka zďaleka nie je až také nereálne. Dôvody na odchod sú príliš pádne aj pre voličov Smeru s tou najhrubšou kožou. Nehovoriac o zvyšku štvorkoalície. Lenže, ak sa Kaliňák skutočne rozlúči, tak sám, zo zdravotných, rodinných, osobných alebo ktovie akých dôvodov. Pár mesiacov po tom, ako vychladne gril.
Protagonisti neoficiálneho kultúrneho leta pred Bonaparte si to s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou plne uvedomujú. Najmä taká trvalka politickej scény ako Daniel Lipšic. Preto je legitímne uvažovať, či to opozícia myslí s odvolávaním Kaliňáka vážne. Alebo si len protestuje pre samotné protestovanie. Ani v jednom prípade odpoveď nepoteší. Ak to opozícia berie seriózne, ide na to neuveriteľne hlúpym spôsobom. A dosahuje presný opak. Ak protestuje pre protesty, vidíme divadlo, ktoré rafinovanosťou hrdo súperí s Ficovými retrooslavami MDŽ. Nikomu v skutočnosti neprospieva, ale vybrané publikum poteší.
Rozhnevané duo
Čo je ešte horšie, nejde len o Kaliňáka. V podstate rovnako znejúci komentár možno napísať o všetkom, čo rozhnevané duo Sulík – Matovič od volieb stihlo. Samozrejme, nikto nepochybuje, že si pád vlády Fico 3 úprimne želajú. No za hradbami logiky zostáva, prečo potom robia všetko pre to, aby rozheganú koalíciu stmeľovali.
Ak by len chvíľu pustili na obrazovky televízií aj predstaviteľov vládnej koalície, veľmi rýchlo by každý zistil očividné. Navonok vláda stability vo vnútri slušne škrípe. Len taký Maďarič ašpiruje na titul v kategórii najrýchlejšie ponúknutie demisie od vzniku vlády. Pokope štvorkoalíciu držia v zásade dve veci. Krátkodobo predsedníctvo v Rade EÚ. A dlhodobo únavný, otravný, hlučný, no čo je skutočne dôležité – spoločný nepriateľ.
Takto to vyzeralo na štvrtom proteste pred Bonaparte.