Tak sme sa cez víkend od Smeru dozvedeli, že končí s politickou korektnosťou. Úprimne, Slovensko má stovky až tisíce problémov, ale prílišná politická korektnosť medzi nimi rozhodne nie je. Stačí letmý pohľad na rokovania parlamentu, kde sa úroveň diskurzu dostáva na úroveň pivničnej krčmy. Vychádzajúc z tejto tézy si dokonca dovolíme povedať, že by nám trocha tej korektnosti azda ani nezaškodilo.
Ale teraz vo vecnej rovine. Keďže sme odhodili korektnosť, ideme hovoriť o rómskej otázke. Áno, je to problém. Už rádovo desiatky rokov. V osadách sa ľudia ocitajú v zacyklenej pasci, keď sa deti rodia do vlastného sveta, výrazne odlišného od toho nášho. V ňom vyrastajú, vidia tam svoje sociálne vzory a následne podľa nich žijú. Bez možnosti to zmeniť žijú v začarovanom kruhu.
Vieme, že na rozseknutie tohto kruhu nestačia „nekonvenčné riešenia“ či hliadky. Nie, na to treba rozpracované a na roky naplánované koncepčné zmeny, na ktoré mal Smer dlhé roky. Nulové ambície demonštroval, keď za splnomocnenca pre rómsku problematiku vymenoval opozičného poslanca.
Rómska otázka bez riešení je len symbol. Že žijeme v krajine, kde sa množstvo problémov rieši ad hoc, prípadne ex post, chýba vízia, kam smerujeme. Vidíme to na trhu práce a v školstve, nemáme žiaden plán, ako zareagovať na zmenu trhu práce, keď začnú miznúť niektoré povolania. Vychádzajúc z doterajších skúseností najsilnejšia strana žiadne podrobné plány nechystá. Veď ju to nepáli. Namiesto toho chce Smer odhodiť politickú korektnosť. A zaoberať sa Rómami. Vniknúť do Kotlebovho teritória. Osloviť masy ich jazykom. Aj tým Kotlebovým. A v tomto momente sa ozýva nejaký vnútorný strach, aby sa nám to tu nakoniec celé nezvrhlo.