Z desiatnika na kapitána, to je v armáde neprekonateľný postup o osem priečok v hierarchii. Niečo tak senzačné sa nepodarilo ani púchovským matadorom, keď svojho času remizovali v Trnave s legendárnou FC Barcelona 1:1. To by ich musel Púchov poraziť hádam 8:0...
Každá armáda má štyri základné hodnostné skupiny. Mužstvo, poddôstojníkov, dôstojníkov a generálov. To hádam vie každý, kto vedie rezort ozbrojených síl.
Aj ten bez predošlej vojenskej kariéry. Náš minister obrany však pred vymenovaním do funkcie ministra odchádzal z aktívnej vojenskej služby do zálohy ako generálporučík a preto by mal túto vedomosť ctiť.
Formálne totiž dochádza u profesionálnych vojakov k povýšeniu len vrámci jednej hodnostnej skupiny. Do vyššej hodnostnej skupiny je vojak najprv menovaný a potom môže byť postupne povýšený. Povýšením z desiatnika, teda člena mužstva, na kapitána, v dôstojníckej hodnostnej skupine, minister menovanie obišiel.
O zákonnosti postupu filozofovať nechcem. Predpokladám, že obaja si tú hlúposť s hraním sa na veliteľov uvedomili. Je mi jasné, že minister sa zrejme chcel len zavďačiť šéfovi strany, ktorá ho do funkcie menovala.
Faktom je, že to teraz vyzerá ako bezbrehá arogancia moci v štýle štadiónového „My sme tu doma!“
Nemožno sa ani čudovať ľuďom, že ich nevôľa s bezprecedentným povýšením desiatnika na kapitána neutícha ani po týždni. Lebo to naozaj je facka slušnosti zo strany mocipánov, predovšetkým vojakom v aktívnej službe. Lebo povýšenie takejto magnitúdy si nemôžu v službe zaslúžiť ničím, ani heroickým činom nadľudských rozmerov.
Tu nepomôže ani sa stokrát oháňať zákonnosťou, či tisíckrát kričať, že rozkaz je viac ako zákon. Tu stačil len zdravý rozum.